Riadim sa mottom o Božích mlynoch. Verím, že sa krútia. A nik pred nimi neutečie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Sedel som vo vlaku a cestoval smerom na Západ. Keď cestujem, čítam. Keď čítam, tak slovenský bulvár,tzv. tiežnoviny. Akurát som dočítaval článok o beštialnej zrude, ktorá podrezala svoje 8 ročné dieťa. Odložil som radoby noviny a premýšľal, čo vedie človeka, aby sa odhodlal k takému kroku. No človeka... tá zruda si tento prívlastok nezaslúži...
Prečítal som si zopár blogov na tému bulvár s čerešničkou na torte - rozhovorom s Holetzom. Chlapíkom, ktorý sa nebojí a preto má moje sympatie. Hoci musí stáť dva dni po daždi v pŕhľave, či naháňať svojim Ferrari celebritných zloduchov. Pravdupovediac, aj mne hne (myslím bulvár) žlčou, ale sem tam si ho kúpim. To je profesionálna diagnóza. Najma keď cestujem je mojou neodmysliteľnou súčasťou. Čítam predovšetkým český, ten slovenský na internete.
Nemal som to v úmysle, pretože smutných vecí je okolo nás neúrekom. Ale napíšem to. Napíšem Vám dva príbehy, ktoré sa naozaj stali a stali sa v mojom okolí. Možno preto som taký nostalgický, keď sedí pri mne moja najhoršia kamarátka - depka.
Bulvár spal, keď sa moj obľúbený interpret, Petr Muk, pokúšal na sklonku minulej jari o život. Najprv údajné problémy s drogami, potom platá Lexaurinu na zastavenie dychu a nakoniec tretí pokus v samotnej liečebni. Našťastie, nevyšiel ani jeden. Po čase z neho vypadol problém, o ktorom vedeli len pracovníci v bielych plášťoch.
Čo by dali za to slovenskí vydávatelia a slovenské printové média, keby zažili podobnú situáciu. Jeden Šíp, stroho som zavelil k predávajúcej. Už není, odpoveď prišla v českom jazyku, pretože som bol na území našich západných susedov. Tak Blesk alebo Aha!, zvolil som druhú variantu v domnení, že niekedy z času na čas si treba prečítať aj konkurenčné plátky
