Je to viac než len formálny krok pri nástupe do zamestnania; podpísanie pracovnej zmluvy má zásadný význam pre zabezpečenie právnej ochrany a zdravého pracovného prostredia.
Ako uviedli odborníci z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS pracovná zmluva predstavuje jednu z najčastejšie uzatváraných zmlúv. V praxi sa stretávame s názorom, že pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa zakladá prostredníctvom písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Pravdou však je, že samotný zákon č. 311/2001. Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) nijakým spôsobom nepostihuje ústne uzatvorenie pracovnej zmluvy, z tohto dôvodu je takto uzatvorená pracovná zmluva platná. Prečo je ale aj napriek tomu dôležité podpísať pracovnú zmluvu, a v ktorých situáciách je to nevyhnutné?
Právna istota
Písomne uzatvorená pracovná zmluva poskytuje záruky a právnu istotu tak zamestnancovi, ako aj zamestnávateľovi. V prípade, ak pracovná zmluva nie je uzatvorená písomná, ale bola uzatvorená len ústne, takýto pracovnoprávny vzťah z pohľadu práva Zákonníka práce vznikol. V praxi to potom vyzerá tak, že zamestnávateľ organizuje pracovnú činnosť zamestnanca, prideľuje mu prácu a platí mu za ňu dohodnutú odmenu. V prípade, ak je zamestnancovi predložená písomná pracovná zmluva neskôr, ako bol deň nástupu do práce, platí, že pracovný pomer vznikol na základe ústnej dohody a takto neskôr predložená pracovná zmluva slúži už iba ako „potvrdenie“ už vzniknutého pracovného pomeru.
Je to práve písomná pracovná zmluva, ktorá dokáže v prípade akéhokoľvek sporu podporiť tie najdôležitejšie a rozhodujúce argumenty jednej zo strán. Písomná pracovná zmluva slúži ako hlavný dôkaz toho, na čom všetkom sa zamestnanec dohodol so svojim zamestnávateľom, najmä v otázkach výplaty mzdy a jej splatnosti, podmienkach zamestnávania, opise pracovnej činnosti alebo skončenia pracovného pomeru.
Nevyhnutnosť písomnej formy pracovnej zmluvy
Ako povedal Michal Orviský z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS, napriek skutočnosti, že samotný Zákonník práce nesankcionuje ústne uzatvorenú pracovnú zmluvu neplatnosťou, v určitých prípadoch sa vyžaduje jej písomná podoba – predovšetkým v súvislosti s niektorými náležitosťami, ktoré sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť.
Takýmto prípadom je napr. skúšobná doba, pri ktorej Zákonník práce stanovuje, že sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Ďalším príkladom je dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý môže byť dohodnutý len písomne. Na základe toho je možné konštatovať, že pre platnosť niektorých náležitostí sa zo zákona vyžaduje písomná forma, a to pod sankciou neplatnosti v prípade jej nedodržania.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
"V prípade, ak nie je medzi zamestnancom a zamestnávateľom písomne uzatvorená pracovná zmluva, môže to mať za následok výkon nelegálnej práce zo strany zamestnanca alebo výkon nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec, a rovnako tak aj zamestnávateľ sa preto podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) môžu dopustiť niektorého z priestupkov, ktoré rieši príslušný inšpektorát práce", - povedal Michal Orviský.
Na účely Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa nelegálnou prácou rozumie závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a:
nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, alebo
je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
Naproti tomu sa nelegálnym zamestnávaním na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní rozumie zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu:
fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,
fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín
Osobitným prípadom je zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín. Pri ich zamestnávaní má totiž neuzatvorenie písomnej pracovnej zmluvy oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky. To vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že cudzinci na to, aby mohli byť na Slovensku zamestnaní, musia mať udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania (výnimkou je status Odídenca). V danom prípade sa vyžaduje podanie žiadosti, ktorej povinnou prílohou je práve písomná pracovná zmluva uzavretá s budúcim zamestnávateľom, alebo sa dokladá prísľub zamestnávateľa na zamestnávanie. V opačnom prípade nebude žiadosť o udelenie prechodného pobytu prijatá. Ak sa k žiadosti o udelenie prechodného pobytu prikladá prísľub zamestnávateľa, v takom prípade sa písomná pracovná zmluva dokladá príslušnému úradu práce, a to po udelení prechodného pobytu.
Z tohto dôvodu skutočnosť, že cudzinec začne výkon práce bez udeleného prechodného pobytu alebo statusu tzv. „odídenca“, môže mať za následok výkon nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania. V tomto smere tak zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní odkazuje na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý ustanovuje, že zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel zamestnania. V neposlednom rade je nevyhnutné spomenúť, že takéto konanie zo strany zamestnávateľa môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V prípade zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné doložiť písomnú pracovnú zmluvu aj v situácii, ak zamestnávateľ zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny s povolením na zamestnanie. Ide o jeden z ďalších možných spôsobom zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky. Žiadosť o povolenie na zamestnanie podáva štátny príslušník tretej krajiny, a to na úrade práce. Pri povolení na zamestnanie je nevyhnutné uviesť, že po jeho podaní na príslušnom úrade práce naň nie je právny nárok – t. j. povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad práce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť len v prípade, ak voľné pracovné miesto na určitú pozíciu nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Pri podaní žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie je potrebné zdôrazniť, že jej prílohou je doloženie písomného prísľubu zamestnávateľa, alebo doloženie pracovnej zmluvy. Okrem toho má zamestnávateľ v tejto situácii povinnosť písomne informovať príslušný úrad práce o nástupe a aj o skončení zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny odo dňa jeho nástupu do zamestnania a jeho skončenia. V danej situácii sa ale vyžaduje, aby zamestnávateľ v rámci písomného informovania doložil úradu práce aj kópiu pracovnej zmluvy.
Registračná povinnosť zamestnanca v zdravotnej poisťovni
Platí, že zamestnávateľ má registračnú povinnosť, ktorá súvisí s tým, že zamestnávateľ je povinný oznámiť nielen Sociálnej povinnosti, ale aj zdravotnej poisťovni začiatok pracovného pomeru so zamestnancom a prihlásiť príslušného zamestnanca na sociálne a aj zdravotné poistenie. Ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, môže sa tak dopustiť nelegálneho zamestnávania.
Vo vzťahu k zdravotnej poisťovni je potrebné uviesť, že sa jej dokladá kópia pracovnej zmluvy. Osobitným prípadom je zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín – pri nich sa vyžaduje (pri prezumpcii, že v zdravotnej poisťovni ešte zahlásení nie sú), aby si najprv vybrali zdravotnú poisťovňu a prihlásili sa do nej. Pri prihlásení sa do zdravotnej poisťovne je potrebné doložiť pracovnú zmluvu s uvedením výšky mzdy, alebo pracovnú zmluvu a mzdový list, z ktorého vyplýva výška mzdy. Po úspešnom zaregistrovaní štátneho príslušníka tretej krajiny v zdravotnej poisťovni je možné jeho prihlásenie zamestnávateľom na zdravotné poistenie.
Odborníci zdôrazňujú, že, podpísanie a písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy aj vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje v mnohých prípadoch nevyhnutnosť. Okrem toho je ale aj zdrojom právnej istoty, nakoľko sa prostredníctvom nej dá vyhnúť množstvu problémov a komplikácii, ktorých dôsledkom môže byť vznik prípadného sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zároveň jej vyhotovením v písomnej forme nebude v nevýhodnom postavení nielen zamestnanec, ale ani zamestnávateľ.
