Priväzovanie detí v nemocniciach je podobné ako za komunizmu

Písmo: A^- | A⁺

Takto vyzerá dlaha, ktorou je možné zafixovať ruku dieťaťa, aby si nevytiahlo kanylu. Fotka je niekoľko rokov stará a pochádza z bratislavskej nemocnice. Nevyzerá to síce pohodlne, ale dieťa to znesie určite lepšie, ako keby malo mať ruky priviazané k postieľke. Je možné, že tento spôsob ani dnes nepoznajú v lučeneckej nemocnici, kde rodičia musia podpisovať súhlas so znehybnením dieťaťa kvôli infúznej liečbe? (Viac tu: https://domov.sme.sk/c/22828787/deti-bez-rodicov-v-nemocniciach-trpia-privazuju-im-ruky.html

(zdroj: Facebook)

Chýba im hlas

Kým sa o priväzovaní nezačalo debatovať na facebooku, kým sa témy neujala poslankyňa Vladimíra Marcinková a kým ju komplexne nespracovali Ženy zo SME, mohli sme si myslieť, že takéto praktiky boli u nás používané tak možno v minulom režime. Smutné je, že o tom opäť len diskutujeme a nechystá sa žiadna zmena. Veď ani pôvodne koaličná poslankyňa Marcinková neuspela, keď chcela presadiť novelu, ktorá by zaručovala prítomnosť rodiča v nemocnici.

Dôvodom môže byť aj to, že priväzovaným deťom chýba silný hlas, ktorý by presadzoval ich práva a na najvyššej úrovni rokoval o potrebných zmenách. Napríklad taká detská ombudsmanka. Tú celé roky nebolo počuť a nie je počuť ani kandidátky, ktoré chcú obsadiť toto miesto. Bude ich počuť, keď budú vo funkcii, alebo opäť pôjde len o trafiku pre verných členov strany?

Ako za komunizmu

Po tom, čo vyšiel článok v SME, som o priväzovaní detí debatovala s viacerými ľuďmi v mojom okolí. A čo som sa dozvedela? Že aj oni boli ako deti priväzovaní.

"Návštevy sme nemali, ale moja mama ma chodila pozerať cez okienko a tak zistila, že som priviazaná. Urobila cirkus a viac ma nepriväzovali. Ostatné deti okolo mňa boli priviazané, aby si neškriabali ekzém. Keď ich prepúšťali domov, tak ho mali "pekne zahojený," vypočula som si dnes.

Je možné, že 30 rokov po páde komunizmu používajú nemocnice rovnaké praktiky? Ak áno, nemala by naša demokratická vláda okamžite konať?

Zdravotníctvo je však oblasťou, ktorá po revolúcii ostala nezreformovaná. (Zajacovu reformu nerátam, keďže jej podstatou bola privatizácia tých oblastí, ktoré boli pre súkromný sektor zaujímavé.) Dnes tak máme schátrané nemocnice, vyhoreté sestry a preťažených lekárov, ktorí na nás v ambulancii po nočnej službe vrčia ako pitbull, zatiaľ čo lekárne s ponukou luxusnej drogérie sú doslova na každom rohu, pričom vám nie sú ochotné namiešať ani masť, ani kvapky....

Keď denník SME pred časom požiadal 16 lekární o výrobu konkrétneho lieku, dokázalo ho urobiť len sedem. (zdroj: www.freepik.com)

Kam majú ísť milióny

Nemocnice potrebujeme zrekonštruovať, detské lôžkové oddelenia prestavať tak, aby sa tam zmestil aj rodič, systém v nemocniciach nastaviť tak, aby lekári nemuseli ťahať 24-hodinové služby, ktoré aj im ničia zdravie. Napríklad tým, aby mladí ľudia boli dostatočne motivovaní pre prácu lekára alebo sestry na Slovensku. Na očkovaciu lotériu sme milióny dokázali nájsť. Do systému ich však naliať nedokážeme.

reklama

S nedostatkom lekárov súvisí aj fakt, že sa na termín k špecialistovi musí čakať aj pol roka. To potom samozrejme ľudia riešia tak, že idú na pohotovosť, kde, ako sme už zvyknutí, opäť dostanú vynadané.

Niekedy stačí aj malá zmena. Je skutočne triviálnou technickou záležitosťou nastaviť objednávanie do štátnych ambulancií tak, aby ste si po tom pol roku, čo si počkáte na vyšetrenie u špecialistu, nemuseli časenku vyzdvihovať skoro ráno v nemocnici a potom pár hodín čakať v preplnenej čakárni, alebo sa poflakovať s dieťaťom niekde v blízkosti nemocnice.

Dúfam, že sa toho dožijem, že aj zdravotníctvo bude u nás vyzerať ako v civilizovanej krajine. A dúfam, že na to budú myslieť aj ostatní pri najbližších voľbách.