Nataša Holinová
Ľudské práva nemajú peknú tvár
Rozhovor s Idou Želinskou bol pôvodne publikovaný v časopise Nota bene.
jazyčnica -e -níc ž. hovor. pletkárka pejor. jazyčnica, teraz aj na ešte lepšom blogu Zoznam autorových rubrík: Ňa nebudete nasírat furt, Články publikované inde, Jazykové oknoviny, Fotky, V dôchodku nad krémešmi, Pitominky furt
Rozhovor s Idou Želinskou bol pôvodne publikovaný v časopise Nota bene.
Ten článok sa musí volať "Prežila holokaust. Prežije aj slovenské úrady a súdy?" Sedeli sme v kuchyni starej dámy za tým istým stolom, kde minule postavila sviečku nalepenú na viečko od pohára, aby som si mohla poodpisovať nejaké paragrafy a čísla spisu. Čakali sme.
Stáva sa to: obrátia sa na človeka úplne cudzie postavy a žiadajú o pomoc. Občas sú to úplné nezmysly, ale toto nebol ten prípad.Vyobracala som ju, ako som vedela. Elementárne otázky zazneli najprv na diaľku, potom aj osobne. Odpovede neposkytli ani jedinú pochybnosť. Je tu masový znásilňovač a spravodlivosť ďaleko.
Niektoré prípady sociálnej pomoci v našej krajine pripomínajú vtip o slepcovi, ktorého previedli cez ulicu, aj keď sa urputne bránil.
Pred rokom som napísala, že týranie detí sa deje s tichým požehnaním štátu. Bol to omyl, nadiktovaný apriórnou dôverou. V skutočnosti sa to deje v starostlivej réžii štátu.
Cez volebný víkend som prečítala veľa diskusií, súc poháňaná tajomnou silou. Diskusie sú čoraz kultivovanejšie (najmä počas volieb) - po tejto stránke mi výrazne odľahlo. Lenže... Spisovný jazyk ovláda menšie percento Slovače, než treba na zvolenie do parlamentu na najbližšiu štvorročnicu. Pozrime sa na najčastejšie jazykové nedostatky tých, čo nevedia, že mlčať je zlato.Upozorňujem, že nasledujúce zábery sú otrasné a nevhodné pre tzv. slabé povahy.
zaslaného Národnému stredisku pre ľudské práva, konkrétne vedúcemu odboru práv dieťaťa Petrovi Guráňovi (publikované so súhlasom autora listu):
Ako občan právneho štátu sa neviem zmieriť s tým, že pedagogický zamestnanec beztrestne zbije decko tak, až skončí v nemocnici. „Beztrestne“ znamená, že celá vec je uzavretá ako priestupok, to jest orgány skonštatovali, že skutok sa stal, je však nepatrnej závažnosti.
S Patríciou som sa zhovárala 9. 12. 2011 v Spišskom Hrhove. Prepis záznamu som skrátila bez možnosti ukázať jej výsledok, ale s uverejnením vrátane svojho celého mena súhlasila vopred. Priezviská iných osôb som obmedzila na iniciálku.
Včera 12:00 - Mnohí pozostalí a smútiaci, ktorí si prišli včera uctiť pamiatku svojich blízkych do bratislavského krematória, zažili poriadny šok.
Už som si zasa raz myslela, že všetka tohtoročná aktivita ohľadne Spišského Hrhova bola úplne márna, nestojí za vynaloženú energiu a naše občianske združenie môže pokojne hibernovať ako ktorékoľvek iné korytnačky. Prišla však správa, ktorú som optimisticky už vôbec nečakala.
Dva dni po páde vlády som si spomenula, čo mi v máji na tému Spišského Hrhova povedal minister Mihál: "Toto sa musí riešiť decentne, s diplomaciou. Alebo chcete naozaj, aby zajtra nastúpil Fico?"Vtedy som sa rozosmiala pri vyhrážke, že ausgerechnet ja spôsobím Ficov návrat, ak budem vyvolávať roztržky medzi štátnymi tajomníkmi. Dnes je to len milá spomienka na to, ako mala koalícia verbálne prednosť pred nejakými zásadami a predstavami, čo treba v politike urobiť.Už sa nemusím pýtať sociálnych vecí, čo teda od júna spravili pre reedukačné centrá, keďže na rozdiel od školstva tvrdili, že s nimi niečo aj spravia. Štátneho tajomníka MŠ Ivanča sme sa nemuseli pýtať ani vtedy. Vlády prichádzajú a odchádzajú a starý ošuntelý kaštieľ si naďalej žije svojím životom, nedotknutý nijakými zmenami.
Od uverejnenia článku o reedukačných domovoch prešiel takmer mesiac a za ten čas sme prežili čosi ako skrátené opakovanie predchádzajúceho deja, hoci mu nechýbajú určité nové prvky. Zas tu máme štátne orgány, ktoré Hrhov vôbec nevzrušuje, potom sú orgány, ktoré Hrhov zaujíma, ale ich kompetenciám je asi taký blízky ako sirotinec vo Vladivostoku, opäť máme tajné aj neoverené informácie, ktoré nemožno publikovať ani inak s nimi narábať, máme chovanky, ktoré nechcú o Filipovi hovoriť. Čo je teda nového?
Dňa 23. 3. priniesli TN Markízy neuveriteľnú správu: odstúpil riaditeľ Reedukačného domova v Spišskom Hrhove Vladimír Filip. Stalo sa tak po tom, ako ho chovanka Simona obvinila z fyzického násilia a napísala sťažnosť na Ministerstvo školstva. Simonu hospitalizovali s otrasom mozgu. Na ňu a päť ďalších dievčat Filip podal trestné oznámenie (!) a potom odstúpil. Málokto však tuší, čo všetko sa v hrhovskom kaštieli dialo celé roky predtým.
Aj tuto slúžim ľudu, čiže napĺňam heslo "admin homini lupus". Po ceste na posledné fotostretko som nie bez istej zlomyseľnosti vymyslela pre účastníkov fotosúťaž s témou: Keksík. Na fotky psíčkov a mačičiek sa často nadáva, ale kto urobí poriadny portrét psa? - občas sa zúfalo pýtam monitora blúdiac po našom fotoportáli. Prisľúbila som nezávislého rozhodcu a dokonca cenu.
Z ničoho nič minule vznikol veľmi narýchlo francúzsky piknik spojený s hraním petangu. Sa nám to zapáčilo, takže sme sa nafľaku dohodli na ešte honosnejšom pokračovaní.
Od štvrtka 7. 4. sa u nás na Záhradníckej odťahovalo, ako keby zajtra nebolo. Chápem - tiež mám obdobia, keď sa mi chce pracovať ako vrtuli. Chápem aj to, že keď sa desať rokov porušuje predpis beztrestne, nie je to argument proti sankcii. Toto bohumilé jarné upratovanie však vyvolalo otázky, pričom niektoré z nich sú už notorické.
Odkedy vyplávala na povrch táto prasacina, chodila mi po rozume bytová historka z našej rodiny. Píšem si s bratom: "Každú stredu mali stránkové dni v plesnivej chodbičke na miestnom úrade. Ako z Bulgakova. Sedel som tam vždy so spľasnutou igelitkou s vecami do školy a poslanci v oblekoch s plnými štrngajúcimi igelitkami a darčekovými košmi sa predbiehali."
Včera som poslala bratovi link na najstrašnejšie fotky maďarského bahna. Odpovedal grafickým návrhom:
Reflex nepublikoval takýto xenofóbny manifest ešte nikdy. A nemával k tomu ani sklony.