Karaka spala dlho, asi tak tri hodiny, potom sa zobudila a začala si umývať zuby. Zuby mala krásne, dva.
Karaka nerada raňajkovala, ale tušila, že je zdravie na prvšom mieste, preto raňajkovala rada. Hneď po raňajkách si roztvorí noviny, ako vždy, keď sú, a prečíta si stĺpček o kohútoch. Čítava Kohutiu Lož, toť najlepší denník všetkých čias. Zabudol som povedať, že Karaka je kačka. Kačky robia každý deň, ich náplňou práce je žrať žito, občas ďobať plochým dlátom do trávy a Zeme dúfajúc, že vykolú žru, čo je aj Karikiným heslom dňa. Žra je žra a žru treba ctiť, inak zdochne každá hydina. Kačky to vedia, a keď nie, gazdiná im pchá gágorom žru, aby boli hebké na tanieri.
Jedného dňa sa ocitla Karaka na tanieri mojom a vychutnal som si ju s lokšíkom. Holt, dobrú chuť ...
