Bača Garol bol horal. Mal rád hory a ovce, ktoré pásaval od mrku do mrku. Ovce ho nemali radi, lebo im nesypal žito. Ovce aj tak nejedia žito, ale im to aj tak vadilo. Závideli sliepkam Margitám, ktoré by ho radi jedli. Závideli im tú možnosť jesť žito. Ani tie sliepky ho nedostávali. Garol bol skúpy na slovo a na žito, ktoré si šetril v komore. Bolo tam vlhko a žito už pučilo klíčky. Žito Peroj sa narodil na poli. Tam aj zomrel, lebo ho zjedol zajac.
V časoch, keď žitá Peroje umierali zajačími zúbkami, starol Garol štandardne. Prestával chodiť do krčmy, pil doma. Bol abstinent, ale už ani na malú sódovku nechodil. Išlo to s ním dole vodou. Na ulici si mrmlal, bil deti palicou. Cudzie samozrejme. Chodieval na trh stláčať broskyne, aby zmäkli. Nerobil to preto, že by chcel tú najmäkšiu. On si ich nekupoval, on len mäkol. Na srdci aj na jazyku. Z ničoho nič si našiel frajerku. Bola to predavačka broskýň. Mal šťastie, spoznali sa skôr ako jej stihol pomačkať celý trh. Boli ste už v Brne na Zelnom trhu ráno? Ja hej, majú tam broskyne aj cibuľu. O tom ale inokedy. Už sa mi nechce písať príbeh. Goral vypil lektvár brieždenia a stal sa znova mladým. Prestal pásť ovce a dal sa na varenie. Začal variť žito.
