Mal rád koňak a boli večery, keď si ho nalial bez hanby aj sám. Sám pre seba, po nočnej stráži padne pohárik vhod, niekedy aj dva, inokedy sedem. Spitý Marcelov padá do starého zeleného kresla, z reprosústavy znie Dežov Posledný príbeh a šušlavý je mu znamením, že jeho dni sa krátia.
Ráno zobudiac sa v kresle, pretrie si oči, zacíti sucho, to známe sucho v ráno prekalenej noci. Štefan to sucho poznal, vedel, že ani pohár vody ten smäd nezahasí. No nič, to ranné sucho prejde. Hor sa do práce! Ide sa do stráže.
V práci sa mu podarilo chytiť hľadaného zločinca. Snažil sa ukradnúť Deli, ale Štefanovmu pozornému strážnickému oku to neuniklo. Dnes sedí zločinec Ivan Kulminov za krádež Deli v cele predbežného zadržania a náš strážnik môže ísť spokojne domov. Spať.
Ale spať sa mu nedá. Myseľ tuho behá po izbe očami a nevie, kam skôr skočiť. „Skoč, skoč“, znejú hlasy v jeho hlave zatiaľ čo leží na svojej posteli dumajúc nad predchádzajúcim dňom. Vedel, kam má skočiť. Do ničoty, strmhlav napred, hlavičku zo zábradlia balkónu.
