„Ubytovanie je zabezpečené v keli,“ bola veta, ktorá vyvolávala asociácie kapustného poľa a širáku. To sa tá europoslankyňa vytiahla! Napokon sa z toho vykľulo nemecké mesto Kehl, ktoré od Štrasburgu oddeľovala rieka Rýn. Kehl je pokojné mesto s francúzsko-nemeckými nápismi na budovách, udržiavanou zeleňou a peknou architektúrou. Spod širáka sme sa presťahovali do hotela Europa.
Kehl je Kehl, ale......Nedočkaví ako deti pred Mikulášom sme vyzerali z okien autobusu le Francúzsko. Namiesto prísneho pohľadu colníkov nám hromadné pípanie mobilov oznámilo: „UŽ!!!“ Štrasburg nás očaril.
Pri prehliadke Štrasburgu sme sa snažili nepozerať ako teľa na nové vráta. Naši kolegovia, študáci z Afriky, zarábajúci si na štúdium pouličným predajom, nám však nedovolili nechať ústa zatvorené.
Pohľad na vlajky zjednotenej Európy live je veľkolepý. Vidieť medzi nimi aj našu, bolo super.
Z vonkajšej strany vidíte Europarlament v správach skoro každý deň. Ale zvnútra?
A keď dvihnete hlavu uvidíte nebo, ktoré je také isté všade ...
Rýchlovýťah skúšal domino efekt s obsahom našich žalúdkov. Našťastie neúspešne. Pohľad zo strechy zotrel rozdiely medzi ľuďmi.
Nie všetky priestory sú otvorené pre verejnosť. Na to, aby ste videli, ako si český europoslanec vyberá poštu, musíte mať špeciálne povolenie.
Odtrhnutie sa od skupinky v bludisku Europarlamentu je niečo ako rýchla smrť v semifinále. Bez asistenta alebo europoslanca tam nemáte čo robiť. Jednoducho vás vyvedú von.
„Keď Pán Boh dá, aj z motyky vystrelí.“ Tu sme si dohodli stretávku po tridsiatich rokoch. Verím, že nás niekto z našej triedy pozve (samozrejme aj vás, pán riaditeľ a pani triedna).
Umelecké diela v interiéri vhodne dopĺňali modernú architektúru.
Zasadnutie parlamentu pripomínalo našu triedu pred písomkou z matiky. Nebola to však pravda. Europoslanci môžu sledovať dianie vo svojich kanceláriách a na hlasovanie sa dostavia všetci.
Okrem prehliadky budovy sme strávili čas aj besedou s poslancami. Hovorili o svojej práci vo výboroch, o vzťahoch s poslancami iných krajín. Ale na hokej sme sa neodvážili opýtať, aj keď prístup pánov Gaľu, Šťastného a tety Pleštinskej bol bezprostredný. Za všetky otázky, ktoré sme zo seba vypotili, tá naj od nášho spolužiaka, Andreja "Slona" Pleštinského: „Pani poslankyňa, počul som, že máte šikovného syna. Máte ho rada?“ Videli ste už europoslankyňu plakať? My áno....... Po besede nasledovala spoločná fotka.
Ďakujeme za pozvanie, pani Pleštinská, bol to pre nás nezabudnuteľný začiatok školského roka - aj vďaka vášmu šikovnému asistentovi. O tom, že bolo dobre, svedčí aj záber z cesty domov, na ktorom všetci spia spánkom spravodlivých.
