Už má aj svoje meno, dokonca s copyrightom. Veľký príbeh o veľký veciach, tak sa volá. Moja prvá knižočka. Narodila sa v Prešove v rekordne krátkom čase, hádam do polroka. A má sa k svetu. Dosť ľudí ju už držalo v rukách a všetci vravia, že je pekná. Asi bude. Vylúdila im na tvári úsmev. Aj mne sa páči.
Pomáhalo mi s ňou veľa ľudí mimo blogu, ale aj priateľov, tuto z blogu. Perinku jej obliekla Ľudka , čarokrásne obrázky pridal Igor a o fotky na obálku sa postarala Ivka . Teda s tou Ivkou to bolo riadne pomotané, pretože ona také fotky nemala, ako som ja chcela, ale práve také mala jej kamarátka Danka. Aká milá náhoda, že aj hlavná hrdinka knižky je Daniela. To je len malé poďakovanie za fotky. Prví blogočitatelia: gabik, minko, ľudka-bludka a martin pridali na zadnú stranu kritiku a už je všetko, ako má byť. Môže sa rozbehnúť k čitateľom.
A komu je určená najmä? Deťom a rodinám s deťmi. Je v nej humor, slzičky, zamyslenia. Tí, ktorí ma čítate, máte akú takú predstavu. Rodina stráca význam, silnejú hlasy, že je to prežitok. Ja si to nemyslím. Som presvedčená, že bez rodiny urobí náš svet síce jeden krok dopredu, ale zatiaľ míľovým krokom cúvne.
Takže, kamaráti, ďakujem za nezištnú pomoc. More mailov, odkazov, vzdychov a snahy dobehnúť čas, sme zvládli a aj vďaka vám sa čosi malé, milé podarilo. Som vaša dlžníčka. A ešte veta k názvu k článku. Ak neviete, aké to je, keď sa vám narodí dieťa, napíšte knihu. Nie je to síce presne také, ale určite to je porovnateľné:-)
A takto vyzerá obálka, milá germa:-) Ľavá strana je zadná časť, pravá je predná. Originál je samozrejme bez chýb.
(kliknutím na obrázok ho otvoríte v novom okne zväčšený)
