Blaváci

Konečne som sa usadila v električke, s obrovskou taškou špinavej bielizne, skrípt a akejsi ťažoby. Bratislavský rytmus ma odzbrojoval a nič nehovoriace tváre a kamsi sa ponáhľajúci ľudia ma vyvádzali z miery. Chýbal mi očný kontakt a úsmev. Priam fyzicky som cítila, že nepatrím do tohto sveta. Tak veľmi som sa tešila, že už idem: domov. Oproti mne v električke stála veľmi pekná mladá žena, pri nej asi sedem ročný chlapček a pred nimi kočík s malinkým bábätkom. Sprvoti som to vnímala iba jedným okom. Snažila som sa neregistrovať hluk okolo, ale rozhovor chlapčeka s jeho mamou sa nedal prepočuť. „Mami, tak toto sme zvládli. Ešte kúpime malej mliečko a môžeme ísť domov,“ filozofoval malý veľký úplne nahlas, čo mamičku zjavne znervózňovalo.„Dobre, Maťko, len dávaj pozor na kočík, aby sa malá nezľakla,“ snažila sa odviesť jeho pozornosť. Maťko sa však nedal.„A mami, som ti vravel, že ujo, čo býva pod nami, nám zajtra príde opraviť vodovodnú batériu?“Pani bola očividne v rozpakoch. Rozhovor už zaregistrovali viacerí cestujúci a spozorneli.„Dobre, Maťko, si šikovný, len dávaj pozor na kočík, prosím.“Maťko však mal všetko pod kontrolou, kočík zabrzdený, čo už sa mohlo stať. Natiahol sa na špičky, čo najbližšie k mamkinmu uchu a čosi jej sprisahanecky zašepkal. Pani rezolútne pokrútila hlavou. Chlapček sa nedal a svoju prosbu zopakoval. Pani bola neoblomná ako kremeň. Polovička električky s napätím sledovala, čo sa to vlastne deje. Napokon to z Maťka vyliezlo pekne nahlas:„Mami, daj mi pusu.“ „Zlatko, doma ti dám,“ snažila sa zahrať synovu prosbu do autu. Maťko svoju požiadavku zopakoval a na celú električku. Všetci, čo sme to počuli, sme sledovali ako na obrazovke, ako sa to vyvinie. Pekná pani sa napokon s rumencom na tvári zohla a Maťko ju vrúcne objal a pobozkal. V americkom filme by ľudia v električke zatlieskali. V tej našej to iba na tvárach cestujúcich vylúdilo údiv a nádherný úsmev. Jediný Maťko sa nenechal vyviesť z miery. Urobil tú najprirodzenejšiu vec na svete: pobozkal svoju mamu. Navzdory celej Bratislave. Na tento voňavý príbeh si spomeniem zakaždým, keď počujem pohrdlivo rozprávať o Blavákoch.