Čau, Mišo, nevieš, kedy príde ocko?- spýtal som sa brata.-Neviem. Prečo?--Bodlo by ísť pre stromček.--Pravda, veď už je dvadsiateho.--Ó, Usama sa vrátil z lovu,- začul som o chvíľu z izby, keď sa ocko vrátil. Túto prezývku dostal podľa dlhej pestovanej brady. Otec s našim nápadom súhlasil. Čo iné mu zostávalo, keď sme všetci boli za.-Najím se a pujdem,- zakončil.Z dverí sme postupne vyšli: ocko, brat Mišo a ja. Zobrali sme všetko potrebné a poďho do lesa! -Ty kokso, ten sneh mi je nad kolená...--Neplač, ty baba,- povedal som bratovi.-Ja neplačem, len konštatujem.-Buďte chvíli sticha,- zavelil ocko.-Prečo?- spýtali sme sa dvojhlasne.-Je tam srnka.--Sú dve,- povedal som. No brat šliapol na vetvičku a bolo po srnkách. Vyplašené utiekli.-Oci, tamten konár vyzerá dobre, však?- spýtal sa Mišo.-Hm, tak ho vemem. Mišo lez, vypadáš jako Maugli, no lezení ti tak nejde,- provokoval ocko.-Tak to skús sám, ty Tarzan, -odvrkol Mišo.-A teď se koukej, jak se leze po stromě,- frajersky povedal ocko a vyliezol na strom ako veverička, hoci vyzerá ako medveď. Z batoha vytiahol pílku, ktorou odrezal veľký konár a hodil ho dole. Keď zliezol, povedal: -Tak, ja sem ho dostal dolu ze stromu, vy ho ponesete domu.-Cesta s konárom dole kopcom bola zábavná.-Drž to pevne, aby sme nespadli,- kibicoval brat, no len čo to povedal, potkol som sa a spadol do hlbokého snehu. Mišo nemohol ubrzdiť a vyplieskal sa do záveja. Samozrejme, že za všetko som mohol ja. Ocko sa z nás cestou veľmi smial, lebo sme vyzerali ako vojaci, ktorí sa neúspešne snažia zamaskovať. Najlepší bol prechod cez zamrznutý potok. -Ci pána, to sa šmýka,- zistil som a zrazu –puk- ľad začal praskať.-Bež,- kričal Mišo. Cez ľad sme všetci utekali baletným krokom. Za sebou sme vliekli zvyšky toho, čo malo nasledujúce dni u nás slúžiť ako vianočný stromček.-Sme doma,- kričal som už na schodoch na mamu. -Máš čaj?--Áno,- odvetila, -veď si ho zaslúžite.-Bol som zmordovaný a hlavne, chcelo sa mi spať. Vypil som čaj a šiel som si ľahnúť. V posteli som si predstavoval, že na ďalší rok to už zvládneme s bratom sami.
Chlapská jazda
Náš najmladší syn sa včera zúčastnil slávnostného vyhodnotenia X. ročníka celoslovenskej súťaže literárnej a výtvarnej tvorby detí pod názvom DÚHA. Garantom bolo Ministerstvo školstva SR. Spolu s inými deťmi, získal Hlavnú cenu. V zborníku je uverejnených mnoho pekných prác. Ja vám ponúkam Radkovu poviedku Chlapská jazda. Ešte taká podstatná drobnosť: ďakujem pani učiteľke, PaedDr. Eve Kollárovej, ktorá detské talenty v Starej Ľubovni už roky vyhľadáva.