Pochybujem, že existuje rodina, ktorej by nezomrel niekto inak, ako na starobu. A predsa to, čo by sme predpokladali u okolia, jemnocit, štipka opory, podpora, spolucítenie..., úplne jednoduché a pochopiteľné správanie pre obyčajných ľudí, občas absentuje. Keby len absentovalo. Nahrádza ho surovosť, bezcitnosť, hyenizmus na úrovni bulváru.
Len nedávno boli noviny plné hyenizmu o tom, ako to má zrátané známy herec. Obracali sa nám žalúdky, zatínali sme päste. Nepomohlo.
Poznám rodinu, kde pomaly odchádza jej člen. Metastázy postupne napádajú všetky orgány. Je to o to ťažšie, že v rodine sú nezaopatrené deti.
Večer ma stretol kamarát:
„Už nevládzem." Mal slzy v očiach. Chlap ako hora. „Predstav si, čo mi povedala sesternica. Že vraj sa už A nebude dlho trápiť, lebo od sestričky vie, že už jej dávajú len dva týždne. Keby si videla tú zvedavosť..."
"Od sestričky?"
"Hej, od sestričky."
Dlhé ticho, ktoré nikto nevie preťať. Niet slov.
„O dva týždne budú Vianoce," zaklincovala som dočista.
„Viem."
Ani sa nepýtam, ktorá sesternica, ani to nechcem vedieť. Zadúša ma bolesť i hnev súčasne. Vedieť však meno tej "múdrej" sestričky,...
