Iba krivý nos, našťastie

V novembri som mu povedala, že už tú bolesť neviem znášať, že ma to vyčerpáva a znervózňuje. Bol zo mňa dosť skormútený a ja tiež. Napokon mi vypísal lístok k nejakej špecialistke do Popradu, vytelefonoval termín, poprosil, dohodol. Pani doktorka bola tiež veľmi milá. Merali mi tlak v ušiach a ešte čosi, čo som si nezapamätala. Známe pokrútenie hlavou a pokrčenie ramenami ma obralo o poslednú štipku optimizmu. Je možné, že si tú bolesť namýšľam? Aj táto pani doktorka bola zo mňa skormútená, a preto mi vypísala lístok k ešte špeciálnejšej špecialistke, ktorá má ambulanciu v Poprade–Matejovciach. Všetko vytelefonovala, dohodla termín. Po týždni som sa ocitla na chodbe jej ambulancie. Bola som objednaná na dvanástu, prišla som o jedenástej, veď čo keby som prišla na rad skôr. V čakárni bolo ľudí neúrekom. Čo ma hneď zarazilo, bola zdravotná sestra, ktorá to tam mala pod palcom. Napätie by sa dalo krájať, ale zakaždým, keď vyšla na chodbu, všetko opadlo. „Samozrejme, vy s tým dieťatkom poďte dopredu... Viem, že dlho čakáte, ale nedá sa nič robiť, ešte chvíľku vydržte... Áno, pani primárka vie o vás,“ takto a podobne nás schladzovala. Pravdupovediac, som zvyknutá na iný slovník. Do ambulancie som vošla asi o druhej. Veľmi ma potešilo, že pani primárka bola nižšia odo mňa. Moje sebavedomie trochu povyrástlo. Ale naozaj iba trochu, lebo od strachu som si sadla na jej stoličku. Bola totiž škaredšia. Zobrala to s úsmevom. Kuk do uší, do hrdla a do nosa.„Odoberiem vám vzorku na histológiu, pre istotu. Ale s najväčšiu pravdepodobnosťou je príčinou vašej bolesti krivá kosť v nose. Tá tlačí...“ Nebudem ju ďalej citovať, lebo by to nebolo presné, ale tá krivá kosť to asi celé spôsobuje. Alebo... Aby som nedala najavo, že mi hrozí odkväcnutie, spýtala som, či nechodia na obed. Odpoveď ma dosť šokovala:"Vy by ste šli na obed, keby ste mali na chodbe pacientov?" No ja by som šla, ale toto som si povedala iba v duchu.Ešte mi napichla do nosa tri kovové ihličky, ktoré som tam mala asi 20 minút a pripadala som si ako Marťan. V utorok som pani doktorku navštívila opäť. Mrvila som sa pri čítani nálezu z histológie. Bol negatívny. Aj ja som mala potešujúcu správu. Tie ihličky spôsobili, že mňa už ucho vlastne takmer vôbec nebolí. Pani doktorka mi vraj urobila úplne banálny zákrok. Tak sme ho ešte raz zopakovali. Pýtala som ihličky aj domov, že si to budem robiť sama. Bola vyvedená z miery. Ešte sa vraj s takým pacientom nestretla. Väčšinou musí každého prehovárať, aby si to dal urobiť. Som dobrý pacient, viem. Odporučila mi operáciu, ktorá by mala problém vyriešiť. No akurát -myslím si zatiaľ ja- keď ma nič nebolí. Som rada, že mám krivý nos a nie chrbticu.Vážená pani doktorka, Klára Vnenčáková, zbavili ste ma veľmi nepríjemnej bolesti. A mám pocit, že úplne poľahky, s prehľadom odborníka na svojom mieste. Moje deti, by povedali, že ľavou zadnou, ja vravím, že máte zlaté ruky a ste jedna skvelá lekárka. Zo srdca vám ďakujem.