
Teda vo štvrtok popoludní som ešte pred inkriminovanou hodinou prebehla s mopom po dome, nech si návštevu uctíme. Obliečky na perinách voňali letnou lúkou. Ešte kritické oko na dvor..., no jasné, deti idúce zo školy opäť hádzali Bundášovi papieriky zo sladkostí. Čo už, musím to pozbierať. Zobajúc po dvore papieriky, priplietol sa mi pod nohy aj kus akéhosi kaučuku, či čo to vlastne bolo. Nuž, bolo to nevábne, šupnem to, reku, tiež do konvy. Ako si to tak nesiem v pravačke a ľavačkou chcem nadvihnúť veko konvy, zrazu len cítim, že Bundáš sa na mňa škerí. Sa mi sníva, či čo? Nesníva a Bundáš sa fakticky škerí. Z uvažovania ma preberie hnusný zápach. Z toho nevábneho kaučuku sa totiž vykľulo Bundášove, veď viete čo. Skoro som hodila tyčku.Rodinná návšteva prebehla ako mala. Každý porozprával, čo nové sa udialo od posledného stretnutia a aj keď som mnohé počula i povedala opakovane, na kráse rodinného stretnutia to nič neubralo. Až v piatok ráno. Chystajúc sa v kúpeľni do práce, pozerám, na radiátore je prevesené Fandove pyžamko. Za dverami už prestupovala z nohy na nohu babička: „Víš co se stalo? Abych to řekla slušně, Matýsek se posral.“ Nevadí, to sa stáva i dospelým. Vyprať však bolo treba komplet posteľné oblečenie, lebo letná lúka nabrala zemité farby jesene. Fanda mal z toho srandu, že kým sa zorientoval, ako treba v cudzom dome vyberať zákruty tak obsah jeho črievok vyberal zákruty bez zaváhania.Kolegyňa v práci, taká vedma, mi povedala, že toľko znamení pokope treba okamžite využiť, že budem mať určite veľké šťastie. Reku, skúsim. Podala som Loto do všetkých stĺpcov. A viete čo som vyhrala? Do tretice to isté.Varovanie na záver: ak by ste mi v najbližších dňoch chceli podať ruku, tak radšej ľavou, ibaže by ste aj vy chceli mať šťastie.