Ratujte mene

V piatok, keď vrcholil dážď, moja kolegyňa mala službu pri 93 ročnej babičke, ktorá býva v úplne malinkej dedinke Hajtovka. Podchvíľou odbiehala na dvor sledovať, či netreba dačo ratovať, či sa nevalí zdakadiaľ voda. Babička, takmer ležiaca a chodiaca len s pomocou iných, vedela, že sa čosi deje. Ako vraví kolegyňa Milka, keby všetko tak babičke fungovalo ako jazyk, ešte by pokojne mohla chodiť do práce. „Milkooo, Milkooo, ratuj mene...," kričala zakaždým, keď Milka vyšla na dvor. „Hmiram, hmiram, ratujte, volajte dochtora" pridávala na dramatickosti babička, keď videla, že Milka jej nevenuje náležitú pozornosť. Vyzeralo to byť vážne. I keď... „Babko, mobily nefungujú a lekár z Ľubovne nepríde, lebo zastavili dopravu, musíte vydržať," poúčala babičku Milka. „Hej? Oj, už mi lipše."