Dôvod bol pragmatický. Podobne ako nevieme vyriešiť stres s jednoponožkami, tak nezvládame momenty, keď prší a treba ísť von. Situácia, že vtedy jeden dáždnik ostal v robote, druhý má zlomený drôt, tretí až príliš benevolentne nasleduje smer vetra a teda je nanič...je najpravdepodobnejšia. Som viac menej presvedčená -najmä po vašich reakciách na kauzu ponožky- že aj s dáždnikmi je to v našich rodinách podobné. Prezieravo a preventívne som preto vtedy investovala do kvalitných dáždnikov. Slová prezieravo a preventívne, berte, prosím, s rezervou. Ono nie vždy a nie všetko dopadne tak, ako si naplánujeme, i keď... V ostatné leto sa mi potvrdilo, že ani vyššia cena výrobku nemusí byť garanciou, že upršané dni prežijeme bez ujmy: dva vianočné dáždniky deti zabudli -na radosť neznámych ľudí- v autobuse a jeden sa rozpadol. Obruč, ktorá mala držať drôty pokope, nevydržala. Dáždnik mohol putovať rovno do smetného koša, ale zasiahla viss major a on nevedno prečo, prechodne skončil v koši na dáždniky. Zamrzelo ma to, lebo za tie peniaze som mohla kúpiť minimálne 10 lacnejších, ale čo už. Po nejakom čase som sa v predajničke, kde som predvianočný nákup absolvovala, ocitla opäť. Kupovala som si tašku. Medzi rečou som spomenula majiteľke, aká galiba sa mi stala s dáždnikmi. -Pamätám si, že ste u mňa kupovali dáždniky. Doklad máte? -Doklad? Kto už by mal po vyše dvoch rokoch doklad, nechápem načo by mi bol, hundrala som. Aká je ústretová, keď sa už nič nedá robiť, pohotovo som si pomyslela.-Viete čo, doneste mi ten polámaný dáždnik, pokúsim sa, aby to výrobca uznal, zaklincovala majiteľka.-Ale podľa Občianskeho zákonníka..., toto som si šepkala iba v duchu a čo najtichšie.Naveľa som dáždnik–rárohu do predajne doniesla. Nevedela som posúdiť, nakoľko je správanie majiteľky seriózne, lebo sa mi čosi podobné dosiaľ nestalo (a zrejme ani nestane, ktovie). Asi po dvoch týždňoch mi majiteľka dáždnik vymenila za nový. Bez dokladu, bez papierovania, bez doprosovania a s úsmevom na tvári, len preto, že si pamätala môj nákup v jej predajni. Nebola dôležitá, ani sa netvárila ako víťaz. Úplne normálna baba. Možno je to bežné, ale dosť pochybujem. A žeby to nevyzeralo, že si vymýšľam, budem tentokrát konkrétna. Dáždnik mi takým nadštandardným spôsobom vymenili v predajni Katarínka na námestí v Starej Ľubovni. Majiteľka sa volá Mária Pivovarská. Ďakujem, pani podnikateľka, že som nebola pre vás iba potencionálny zárobok, ale čosi oveľa viac.
