Nepredáte dieťa? (fejtón)

Vymyslel som jedno geniálne riešenie. Zatiaľ je síce iba v plienkach, ono však –verím- dozrie a uzrie svetlo sveta. Ako poeticky som vyjadril. Netušil som, že mám aj taký rozmer. No dobre, nebudem vás napínať. Kúpim si od vás dieťa. Pozrite, dám vám povedzme tridsať tisíc a vy vyrobíte jedno dieťa. Slušná ponuka, čo poviete. Vy budete mať prachy a ja občana, poistenca, budúceho daňového poplatníka. Fifty fifty – opäť ten poetický výraz.Jedna pani povedala (ďalej len JPP) že ten návrh je hlúpy, ale čo už môže taká JPP vedieť. Dokonca sa vyjadrila, že prvé dieťa chce predsa každý, tak prečo by som mal zaň platiť. Aj druhé dieťa je bežný štandard. Že keby ona bola štát, tak by rodičom prispela až na tretie a štvrté dieťa, lebo že vraj až vtedy rodina naozaj pociťuje nedostatok peňazí. To by bolo budúcich daňových poplatníkov! Že vraj - aký úbohý a žiadnym výskumom nepodložený výraz. Aká sa robí múdra. Ale čo už môžem chcieť od takej JPP. Ja, štát, viem najlepšie, čo je pre vás dobré.