Na Ukrajine už dlhé roky pôsobí náš vzácny rodinný priateľ, ktorý na blogu kedysi vystupoval pod nickom „egosed" a ktorý nás doma párkrát navštívil, raz dokonca aj so svojimi priateľmi. Aj keď sa mi už pomerne dlho neozval, neuplynie deň, aby som si naňho nespomenula. Pred pár dňami som (konečne) od neho dostala e-mail. Škoda, že taký smutný. Text bol krátky, takpovediac, jednoriadkový: „velmi prosim o modlitbu za Ukrajinu. Dnes zacali aj u nas v Charkove nasilnosti. Je ranenych okolo 100 ludi a vsade zvasuju ukrajinsku zastavu a vyvesavaju rusku. Vdaka."
Pár správ zavesil aj na facebook. S jeho dovolením ich dávam do článku:
1. „Zdrzoval som komentarov, lebo som tu cudzinec, ale nie je pravda, ze na Ukrajine su fasisti, alebo tupi nacionalisti. Nie. Posledne mesiace som tu mohol vnimat obdivuhodny patriotizmus. Dnes Moskva chce zopakovat to, co urobili nam v 1968, klamu a manipuluju informaciami. Zial, ze na Slovensku ich klamstva mnohi opakuju."
2. „Z Moskvy donekonecna opakuju, ze idu zabranit obcianskej vojne. Ale tu nikto nebojuje, minuly tyzden prezident dal strielat do svojho naroda a v dnesnych dnoch ludia s ruskymi zastavami v rukach mlatia do krvi ukrajincov. Ak niekto hovori o nebezpeci obcianskej vojny, klame a v Cechach i na Slovensku nezabudajme, ze v 1968 prisli z Moskvy riesit kontrarevoluciu. Nezabudajte, nezabudajte aka bola moskovska propaganda z 1968 do 1989. To iste robia teraz, klamu, aby mohli prist s tankami."
A ešte výňatky z dvoch e-mailov:
1. „Vcera Rus z Moskvy vyvesil rusku vlajku na budove charkovskej zupy, prislo niekolko autobusov nevieme odkial, zmlatili ludi, ten tzv. euromajdan takym sposobom, ze ani tri mesiace protestov v Kyjeve (okrem minuleho tyzdna) neboli take nasilne. Dnes vychod Ukrajiny vystupuje proti ruskej invazii, ludia sa modlia a prezivaju. Ruskohovoriaci ukrajinci sa v tisicoch vyslovuju, ze tu nie su diskriminovani.
Ruska armada je uz niekolko dni v Kryme, kopu zakopy na hranici polostrova a pevninou. Obklucena ukrajinska armada na Kryme neutoci, aby nebola zamienka k vojne.
Vsetky cirkvi na Ukrajine - rimkat, grkat, pravoslavni moskovskeho patriarchatu, pravoslavni kyjevskeho patriarchatu, protestanske cirkvi, zidovska i moslimska komunita dali vyhlasenie, ze uznavaju novu vladu, su za uzemnu celistvost a odsudzuju agresiu ruska do Ukrajiny. Ruskohovoriaci z vychodnej casti zacali zo solidarity hovorit po ukrajinsky, ukrajinsko hovoriaci na zapade zacali hovorit po rusky, aby ukazali, ze su jedno a netreba im rusku armadu. Ludia su vdacni za modlitbu, povedal som im o sv.omsiach i modlitbe."
2. "Nestretol som cloveka, ktory by nebol v napati a pod tlakom stresu z toho, co sa deje, niekto az pod prilisnym. Je to miesanina obrovskeho sklamania, co spravilo Rusko, zelanie ostat v Ukrajine, realna hrozba vtrhnutia ruskych vojakov do vychodnej Ukrajiny, strata istot buducnosti.
Ludia sa spoliehaju na modlitbu a Pana Boha, mnohi prakticky neustavaju citat knihu Zalmov zo Sv. Pisma a tejto modlitbe venuju vela casu.
Citam SME, komentuju to rozumne a verne. Je sklamanie s pana Carnogurskeho o nasich vladnych predstavitelov ani nehovorim. Aj Slovensku hrozi Ukrajinsky scenar ako za Janukovica, ze jeden clovek sa stane panom a bohom Slovenska. Kazdopadne opakujem prosbu o modlitbu. S uctou egosed"
Keby dnes mohol prehovoriť Lev Nikolajevič Tolstoj, zaiste by opäť odsúdil vojnu a násilie. Škoda, že dedičia tohto velikána, nepamätajú na jeho odkaz a Vojna a mier je iba román, ktorý síce hodno prečítať, ale jeho myšlienky nech len odpočívajú v pokoji v knihovníčke.
A môj odkaz? Keby zimné olympijské mali začať dnes, ignorovala by som ich.
Vážení čitatelia, chcem vás o niečo poprosiť, teda chcem poprosiť najmä tých, ktorí ste veriaci a veríte v silu úprimnej modlitby: pomodlite sa za Ukrajinu, aby sa našlo mierové riešenie celého problému. Lebo ak sa nenájde, doplatia na to ľudia, ktorí s konfliktom nechcú a nemajú nič spoločné a bohatí ešte viac zbohatnú.
Ozaj, koľko toho človek musí mať, aby sa nasýtila jeho ambícia vlastniť dosť? Odna šestaja mira to zrejme nebude, čo myslíte?