Bláznovstvo kríža

Toto nemusím mať zachytené na žiadnom nosiči, no rozmýšľam nad tým aj po rokoch.V jeden večer – po oficiálnej časti, sme sa zhromaždili v prednáškovej miestnosti prešovského františkánskeho kláštora a kto chcel, mohol porozprávať svoje dojmy alebo zážitky so seminára. Vystúpil jeden mladší kňaz. Jeho svedectvo bolo silné; všetci, čo sme tam sedeli, sme dostali peknú lekciu do života. Budem sa snažiť parafrazovať ho čo najvernejšie.„Kto má pozná, vie že som pedant. Ráno som sa sprchoval, popoludní tiež. V tých horúčavách sa to inak nedá. Nesmejte sa, som veľmi poriadkumilovný a čistotný. Sú tu aj veriaci z mojej farnosti, ktorí vám môžu potvrdiť, aký som perfekcionista, čo sa týka napríklad poriadku v kostole. Naškrobené plachty na oltároch, bezchybne vyleštené svietniky..., všetko musí byť v absolútnom poriadku. Prečo vám to rozprávam?Pred chvíľou sme slúžili s pátrom Vellom svätú omšu. Veľmi som chcel, aby ma určil za hlavného celebranta. Tak som sa snažil a veril, že sa mi to podarí – byť uprostred všetkých kňazov. Veď čo je na tom zlé. Videli by ma moji ľudia, povzbudilo by ich to. Všetko však dopadlo úplne inak, ako som si naplánoval.Podvečer som poprosil bratov z kláštora, aby mi požičali štólu, lebo svoju som si nezobral. Poslali ma do miestnosti starého františkána, že tam v šuplíku určite nejaká bude. Keď som ju našiel, skamenel som. Ja si mám dať na krk takú špinavú a zamastenú štólu? To snáď nemyslia vážne! Naveľa som si ju vzal a do začiatku svätej omše tŕpol, aby ma páter Vella neurčil za hlavného celebranta. Keď sme šli v sprievode k obetnému stolu, dobre som sa neprepadol od hanby, že moji veriaci uvidia na mne tú zamastenú štólu. Aké hrozné poníženie. Postavil som sa za ostatných kňazov, aby ma nikto nevidel. Nemohol som sa sústrediť na obrady, rozmýšľal som len o tom jednom. A potom to prišlo. Pomaly som pochopil zmysel kauzy so špinavou štólou. Boli na nej hriechy všetkých, čo sa pri starom kňazovi spovedali. Pán Ježiš sa neštítil zobrať na svoje ramená kríž, na ktorom boli hriechy celého sveta, on ho dokonca objal, vyniesol na Kalváriu a dovolil, aby ho naň pribili. A ja? Ako malicherne som zmýšľal ja. Naškrobené plachty a lesklé svietniky nie sú podstatné. Podstatný je kríž. V mojom srdci sa odohrávalo čosi nádherné a naplnil ma pokoj. Špinavú štólu som napokon prijal s pokorou a vďakou. Už som sa za ňu nehanbil. Bláznovstvo kríža ma uzdravilo z môjho perfekcionizmu. Som veľmi vďačný za tento zážitok. Pán vedel o mojom nedostatku a nastavil mi zrdkadlo.“V miestnosti nastalo ticho a radosť zároveň.