Keď euro neteší

V našej Jednote sa vždy niečo zaujímavé deje. Teraz sa síce eurová eufória koná na celom Slovensku, ale u nás? U nás to dnes malo aj taký iný, ľudský rozmer. Pokašľala sa pokladňa a naša vedúca asi pol zmeny rátala všetko na kalkulačke. Uznáte, mala toho vyše hlavy. Spočítať v eurách, potom v korunách, ľudia platia rôzne, rôzne treba aj vydávať. Ja byť na jej mieste, prerobím aj záhradu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (31)

Nákupné koše, naplnené väčšinou iba drobnosťami, čakali na to, kedy sa ich obsah premiestni do tašiek a oni poputujú na ďalšiu obchôdzku po predajni. V jednom košíku boli iba také maliny: malý chlieb a ešte menší jogurt. Dlhovlasý chalan, zjavne prejedený vianočných sladkostí, si kupoval tie najobyčajnejšie veci na spravenie chuti.

Ťuk ťuk a vedúca si od neho vypýtala jedno euro a nejake drobáky. Chalanisko vytiahlo päťeurovku a ledabolo ju podalo predavačke.
Bóže, ake trápne, nakupovať, asi tak sa tváril.
Predavačka uložila bankovku do správnej priehradky a začala vydávať. Akosi priveľa. Chalan zbystril pozornosť a prehodil:
„Pani, nie žeby som nepotreboval peniaze, ale tieto by ma netešili.“
Pani vedúca sa zháčila a unavenými očami prebehla po výdavku.
„Čo to robím, veď ja som ti vydala z dvadsiadky.“ Úľak v jej očiach by sa dal krájať.
„Ďakujem, že si ma upozornil, bola by som riadne prerobila.“
„Nemáte za čo, veď som vravel, také eurá by ma netešili,“ dospelácky zakončil dlhovlasý.

V unavených očiach našej pani vedúcej bolo badať štipku radosti a povedala by som, že aj čudne zvlhli.