Boh nepotrebuje modlitbu, ale ja, ja ju priam existenčne potrebujem. Asi ako rastlinka vlahu. Asi tak – neustále, po kvapkách. A žiadne bla, bla, bla, urobenie zadosť príkazu, spravenie čiarky, odmodlenie. Toto nie je modlitba. Ale modlitbu ako radostnú udalosť, očakávanie, ako naladenie sa na rovnakú vlnovú dĺžku s Bohom, ako neustály rozhovor. Rozhovor s Bohom pri rozhovore s ľuďmi, rozhovor s Bohom pri práci, či oddychu, rozhovor pri zábave, či smútku. Brať ho zakaždým do partie a nič nerobiť na vlastnú päsť. A nezabúdať na to. Dosť často v ostatnom čase rozmýšľam nad príbehom z Písma, keď Pán Ježiš utíšil búrku na mori. On vtedy v loďke, kdesi v podpalubí, spal. Strhla sa búrka. Apoštolom ani nenapadlo zobudiť ho. Cítili, že tu je Ježiš druhoradý. Oni boli tí, čo mali skúsenosti, čo vedeli. On nevedel, nebol predsa rybár. Určite vyskúšali všetky osvedčené triky s plachtymi i veslami, ibaže akosi to nevychádzalo. Zdalo sa, že ich more pohltí. Keď už boli naozaj v koncoch, komusi zišlo na myseľ, že majú so sebou Ježiša: „Pane, ty spíš? Hynieme.“ Tak nejako zneli slová, ktorými prosili o pomoc. Ježiš búrku utíšil. Nebola to lekcia len pre apoštolov. Ak veriaci človek volá Boha iba k riešeniu problémov, s ktorými si už nevie rady, na ktoré nestačí, zaváňa to vypočítavosťou. Keď ho však pozvem ku všetkému, naozaj k úplne všetkému, čo rozprávam, píšem, konám, vtedy to bude iná káva. Som veľmi ďaleko od toho, aby som mohla rozdávať rady iným, zatiaľ sa len chcem podeliť s vami o skúsenosť, že neustála modlitba je skvelá vec a že Boh má veľmi jemný zmysel pre humor. Zrejme teraz poniektorí spomenú vojny, holokaust, tsunami...a iné smutné udalosti. Sloboda, ktorú máme, nám -bohužiaľ- tak často neslúži. Parafrazovala by som to s jedným príslovím, že je dobrý sluha, ale zlý pán. I napriek všetkému, je sloboda úžasný spôsob existencie a je určite lepšia, ako nesloboda.O pár dní ma čaká v práci dosť zásadné rozhodnutie. Možno niekto príde kvôli závislosti o prácu. Nemám predstavu, ako to napokon skončí. Možno tá osoba pochopí, že to myslím(e) dobre a podrobí sa liečbe. Nech už to dopadne akokoľvek, chcela by som, Bože, aby to pre ňu dopadlo čo najlepšie, aby sa uzdravila.
Potrebuje Boh modlitbu?
Potrebuje alebo nie? Podľa mňa nie, a predsa nás na ňu vyzýva. Neustále sa modlite, napomína nás v Písme. Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte chvály, lebo to je Božia vôľa...,vraví Pavol v 1. liste Solúnčanom. Túto stať z Písma som viac menej preskakovala. Veď ako by sa to dalo: neustále sa modliť. Čas plynie a ja –zdá sa- dozrievam. Prichádzam na čosi uchopiteľné. Ešte to iba tlie a vyjadrenie bude kostrbaté.