Veronika je mladá žena. Ako stovky iných, aj ona chodí za prácou do Rakúska. Opatruje tam jednu babičku. Desať dní doma a desať vonku. Ak chce uživiť seba i syna, musí sa obracať. Doma sa jej nedarilo zohnať prácu. A keď, tak iba za nízku mzdu. Zaplatiť nájom, synovi školu, stravu..., veď to poznáte. Zo štvorcifernej sumy sa dá vyžiť možno mesiac–dva, ale nie dlhšie. Potom to už nie je život ale živorenie. Zvykla si cestovať za obživou. Práca je to však náročná, najmä na psychiku.
Babička, ktorú opatruje, má Alzhaimerovú chorobu. Nepozná už nikoho z najbližšej rodiny. Manžel i dcéra sú pre ňu cudzí ľudia. Veronika sa pri nej učí trpezlivosti. Starká je drobučká, zošúverená. Veľa času strávia spoločnými prechádzkami po byte a rozhovormi, ktoré sú bez konca. Často pred zrkadlom, s ktorým sa hádajú. Babička aj postavy v zrkadle považuje za skutočné osoby, ktorým sa snaží čosi vysvetliť. Stráviť desať dní v takomto prostredí, nie je vôbec jednoduché. A čo je na Veronike obdivuhodné? Ona babičku naozaj opatruje. Nie iba kŕmi, umýva a češe, ale opatruje. Tak veľa je v tom slove ukryté.
„Jediné, čo moja starká nezabudla, je modlitba,“ vraví Veronika. „keď jej čítam po nemecky Otče náš, Zdravas..., tak sa pekne modlí so mnou.“ Živo si to predstavujem.
„Keď som ju naposledy ukladala do postele, povedala som jej na dobrú noc ´Gute Nacht schone nacht´ a dodala som ´stille Nacht´ a babka začala spievať Stille nacht, heilige Nacht...´ Tichá noc, svätá noc. Aj som sa rozosmiala, aj som bola dojatá.“
Pánečku, Veronika teda ty vieš podať ručník. Starkú by si mala nakŕmiť, podať jej lieky a byť je po ruke celý deň. Ty však dokážeš oveľa, oveľa viac. Vyvolať u iného úsmev, tak aby pookrial, roznežnieť mu tvár...malo by to byť samozrejme. Ale či aj je?
Nemusím nahliadnuť do srdca mojej priateľky Veroniky, aby som vedela, koho tvár je v ňom prítomná. Aj ja by som chcela vlastniť takú relikviu. Prejaviť inému milosrdenstvo, láskavosť a nie iba splniť si povinnosť. Človek nemusí byť na vysokom poste aby mohol robiť veľké veci.
Venovanému jednému krásnemu slniečku z blogu.
