
1. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny. Toto neplatí ak sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu.2. Strava sa podáva vo vlastnom zariadení alebo prostredníctvom iného podnikateľského subjektu.3. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55% ceny jedla. Horná hranica je obmedzená do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín (t.č. 55% z 89 Sk).4. Ak nemožno poskytnúť stravovanie vyššie uvedeným spôsobom, zamestnávateľ poskytne finančný príspevok.5. Pracovný čas je najviac 40 hodín týždenne, pri práci nadčas najviac 48 hodín týždenne. Prestávka v práci na odpočinok a jedlo v trvaní 30 minút sa poskytuje, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. 6. Prestávka sa nezapočítava do pracovného času. To znamená, že ak je zamestnanec v práci napríklad od 7,00 do 15,30, počíta sa mu, že pracoval 8 hodín.7. Uvedené povinnosti sú základné. Ostatné rozširujúce podmienky môže (nie musí) zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov.8. Ak zamestnávateľ tieto základné povinnosti nedodržiava (ako vyplynulo z e-mailu) odporúčam podať písomnú sťažnosť na inšpektorát práce, ktorý má pracovisko v každom krajskom meste. Inšpektorát práce by sa mal zaoberať aj anonymným podaním alebo by mal zachovať mlčanlivosť o mene sťažovateľa. O zachovanie mlčanlivosti je vhodné inšpektorát požiadať. Za porušenie pracovno-právnych predpisov môže zamestnávateľovi uložiť pokutu.9. Konkrétne spory medzi zamestnávateľom a zamestnancom rozhodujú súdy. Znamená to, že ak by sa nepodarilo dosiahnuť nápravu so stravovaním prostredníctvom inšpektorátu, môže vo veci rozhodnúť súd. Návrh však musí podať každý zamestnanec individuálne.10. Osobne považujem súdny spor a zotrvanie v pracovnom pomere za fikciu. Lepšie je nenápadne zainteresovať miestnu tlač, rádio, alebo zamestnávateľovi poslať poštou tento článok:-). Stačí dobrý nápad.