Budete mi říkat, mistře! (fejtón)

Už ma to nebaví. Môj manžel je opäť vo finále a ja nevedno kde. Keď to takto pôjde ďalej, hrozí nám vážna manželská kríza a nebodaj aj, ani radšej nevyslovím, ani radšej nedomyslím.Manžel pred chvíľou nabehol ku mne do skleníka vysmiaty ako lečo a zavelil: „Budete mi říkat, mistŕe!“„Oci, to fakt?“ vyletela som spomedzi rajčín a vrhla sa naňho s bodrým objatím. Malá motyčka, ktorú som držala v ruke chcela kopať hlava-nehlava. Kým sme sa túlili a akože spoločne tešili z úspechu Čechov, natrénovala som si šťastný výraz a pocit úľavy, že to tým Fínom naložili.Keby tak manžel videl do mojej čiernej duše. Aké hnusné myšlienky sa tam spriadali a aké odporné plány som bola schopná v momente ukuť. Agatha Christie by zbledla od závisti. „Pánečku, to je super, že? Poď dáme si frťana,“ úplne samozrejme zakončil veľkú slávu.„Jasnačka, poď, ešte máme z tej moravskej broskyňovej na výnimočné príležitosti,“ zamutovala som čudným hlasom.„Tak, na absolútni vítězstvi, cink. Vidíš jak ses dobře vdala?“ vtipkoval a iskril môj skoro majster.„Na víťazstvo, cink.“ A na moje nervy, nech to ešte vydržím, zavinšovala som si v duchu. O rok, už to bude, verím, opačne, lebo ak nie, prisámvačku... Tak si teraz, po tej slivovici sama pre seba rozdumujem: keby sme neboli zaváhali a predsa len prijali tú zmluvu o výhrade vo svedomí, mohla som manželovi povedať: „Vieš, miláčik, ja som ti síce sľúbila, že v dobrom i v zlom, v šťastí i v nešťastí, atď., atď., ale podľa článku toho a toho, si s tebou štrngnúť nemusím, lebo je to v hlbokom rozpore s mojím svedomím, aby som pripíjala Čechom na úspech v hokeji. Ale takto, ani len oporu v zákone nemám.