Drahá Dagmar,

moja milovaná blogerka. Ako to všetko rýchlo uteká. Povedala by som, že zo dňa na deň rýchlejšie. Iba prednedávnom som čítala Tvoje skvelé články a teraz Ti zapaľujem sviečku. Síce na hrobe mojich rodičov, ale jedna je pre Teba. Od začiatku si bola moja VIP. Poľudšťovala si blog, učila si nás múdrosti srdca a jednoduchému pohľadu na život. Bolo to pre mňa "vzrúšo" čítať Tvoje životné príbehy, najmä tie z druhej svetovej. Delilo nás 400 kilometrov, ale akosi to neprekážalo. Teraz nás delí ešte viac, nie kilometre ale svety. A predsa si stále pri mne. Rada na Teba spomínam, v tieto dni akosi intenzívnejšie. Nech Ti je dobre, tam kde si.