Rumunsko bolo spontánne rozhodnutie. A ako moja skúsenosť hovorí, čo je spontánne je dobré alebo choď, tam kam ťa srdce ťahá. To moje ťahalo tento rok do Rumunska a keďže mám zopár skvelých "navšetkoukecateľných" kamošov, jednoducho sa šlo.
Všemocný google vyhľadal, že nejkrajším rumunským pohorím je Retezat. Prístup do Retezatu je síce trochu komplikovanejší ako do navštevovanejšieho Fagarašu, ale čo tam po tom, však máme "gájda", rýchle pripojenie a nekončiaci entuziazmus.
Cestovali sme z Bratislavy, s prestupom v Budapešti na totálne štýlový nočný vlak "Transbalkán", do Petrošani. Spiatočný lístok výchádza na 2 600 Sk.
Nemožno mi nezastaviť sa pri Transbalkáne. Je to vlak, ktorý svojou "vlakovou charizmou" pripomína Orient Express alebo Transsibírsku magistrálu. Je zložený z kvánt vozňov, z ktorých každý ide inam. Do Solúnu, do Sofie, do Istanbulu alebo do Bukurešti.
Priamo pred našimi očami sme videli ako rumunské babky-šmelinárky, ktoré chceli z Maďarska vyviesť každá asi po sto divne vyzerajúcich tašiek, podplatili sprievodcu a colníka, v tomto poradí.
Ráno v rumunskom meste Petrošani bolo skvelé. Hlavou mi bežalo tisíc hlášok plných predsudkov od môjho okolia ("Ráno o piatej budeš v Rumunsku? No super... Jak za trest." alebo "Helena bola v Tunisku a aká je pekne opálená. Ty prídeš s modrinami...").
Musela som sa smiať. Žiadny kultúrny šok sa nekonal. Mestečko rozhodne nevyzeralo ako špinavý slum plný prašivých psov a detí fetujúcich toluén. Nebolo o nič horšie ako mnohé z východoslovenských malých miest. Miestni boli milí a ochotne nám vo všetkom poradili.
Napokon sme sa dostali miestnym autobusom do Chiele Butii, do miesta, kde sa už obúvajú pevné topánky a začína sa šlapať.
Prešli sme lúky a lesy. Mnohé výstupy a následne ešte väčšie zostupy, čím je mimochodom Retezat povestný. Kamkoľvek sa vydáte, ide sa hore a potom dole. Túto skutočnosť veľmi "oceníte" najmä ak si na chrbte nesiete 20 a viac kíl. Skrátka a dobre, je nutné obrniť sa trpezlivosťou.
Až hľa - čistinka ako stvorená na zabodnutie kolíkov od stanu a rozprestenie spacáku. Navyše len krôčik od skál a vrcholov, kde človek už ani vtáčika letáčika nestretne (no až na kopec Slovákov a Čechov, ale inak už fakt skoro nik:-)).
Noc na čistinke bola krutá. Strhla sa búrka a ja som 99% noci strávila s naširoko otvorenými očami a na maximum napnutými ušami. To či nás náhodou z neďalekého lesa nepríde omrknúť nejaký ten zver.
Neprišiel.
Ďalší deň sa niesol v znamení cesty k jazeru Bucura.
Celý deň nás prenasledovala hmla a dážď. Nakoniec sme takmer ušli. Pri Bucure je skvelý horský kemp. Kamene nahrnuté do tvaru U výborne lámu vietor.
Od jazera Bucura sa robia nádherné túry na najvyššie vrchy Retezatu.
Navyše batohy môžete nechať v stane vyraziť len s daypackom, čo je mimoriadne potešujúca okolnosť.
A tu sme už kompletná partička na najvyššom vrchole...
A teraz vás chvíľku nechám... Slová už nie sú potrebné...
Dúfam, že sa vám virtuálny výlet do rumunských hôr páčil. V ďalšej časti tohto článku sa pozrieme na zúbok ľuďom a mestám.
Tak teda la revedere.
