Katarína Hybenová
O Twitteri
Predstavte si, že stojíte pred popravčou čatou a máte iba 140 znakov na to, aby ste povedali, čo potrebujete... Tak asi o tom je Twitter.
Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Máme doma študenta, Slovné fotky z New Yorku, Medziľudské vzťahy, Čo ma bavilo, Len také žvásty, V ríši divov alebo technológie, Slovné fotky z Prahy, Leuvenské Erasmus Storky
Predstavte si, že stojíte pred popravčou čatou a máte iba 140 znakov na to, aby ste povedali, čo potrebujete... Tak asi o tom je Twitter.
Mohla by som začať tento post tým ako neuveriteľne Facebook mení sociálne vzťahy medzi ľuďmi. Ako Pekná stretne Švárneho na párty ich spoločného známeho Kolaudujúceho nový byt na Vinohradoch. Iskra preskočí v momente, keď Švárny Peknej galantne namieša spomedzi haldy prinesených fliaš Cuba Libre. Namiesto výmeny telefónnych čísel, sa však Švárny nakloní k Peknej a diskrétne zašepká, že si ju „addne“ na Facebooku. Pekná sa zachichoce a máme to tu.
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno mesto, ktoré Bangkokom zvali. Miestni ho zvali síce skôr Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit, ale to nič nemení na jeho povahe, a síce povahe mesta - brány do regiónu.
Túžime sa pozrieť do mnohých krajín, ale iba s niektorými prežijeme to magické spojenie, ktoré začína slovami: Ide sa!. Ide sa a ide sa práve do Krajiny.
Jedného pekného dňa si tí tam hore povedali, že Národná knižnica musí z historickej budovy Klementina v Prahe preč! A niet divu. Budova je to pekná - bolo by fajn, keby sa sprístupnila celej turistickej verejnosti. Navyše kníh je v nej je už primnoho a bodol by aj modernejší sytém ich uskladňovania. Tak som si trochu povzdychla si, pretože v čitárni v Klementine som sa vždy cítila ako stredoveký účenec, ale zároveň som so zatajeným dychom sledovala, čo tí tam hore vymyslia...
Domáce večierky sú v našich končinách javom ohrozeným a málo praktizovaným. A keď vravím domáce večierky, myslím tým poriadne akcie s 20 a viac hosťami. Našinec si jednoducho bedlivo stráži súkromie, a preto ak má chuť niečo osláviť, najčastejšie zarezervuje obľúbený podnik a priateľov pozve tam. Nevravím, že je to zle, práve naopak, je to fajn, ale dôsledkom večierku na verejných miestach je, že vaši hostia si akciu zapamätajú ako večierok, nie ako VÁŠ večierok.
Pamätám sa, akoby to bolo včera, keď som x-tého septembra roku pána zhodila objemný batoh na svoju prvú internátnu posteľ. Predtým ako som potriasla pravicou početnému kolektívu pofajčievajúcemu pred mojou izbou, som sa zaprisahala, že nikdy, ale nikdy nebudem vymýšľať a meniť ubytovanie. Až do konca štúdia!
Najkrajšie fotky sú tie, ktoré bezbreho milujem. Som schopná si ich dokolečka prehliadať a prežívať znova a znova ten daný okamih. Čuduj sa svete, vytvorila som ich mobilom.
V ten deň more nostalgicky žilo, to more akoby myslelo. Deň ako stvorený na piknik na pláži. Rozprestrieť deku a z prúteného koša vybaliť desiatky úlomkov spomienok na leto. Akoby sa v ten deň písal rok 1958. Ja - pehatá Flámka a on radostne pôsobiaci Valón so slameným klobúkom na hlave... Knokke...
Po tom čo sme preliezli takmer celý Retezat, sa nám zacnelo za civilizáciou. Plán návštev transyvánskych miest sa na stupnici dokonalosti pohyboval niekde medzi žiadnym a veľmi chaotickým, takže ono sa to naplánovalo akosi samo:-)) O tom, že to rozhodne nemusí byť nutne zlé, sme sa presvečili na vlastnej koži...
Vziať len pár kamošov, kvantá instatných pochutín a žolíkové karty... Prežívať extázu pri pohľade na krásu panenských hôr a pocit víťazstva pri každom výstupe... Sledovať kamzíky, svište, stáda polodivokých koní a premýšľať nad tým ako ďaleko môže byť ten medveď, čo pri vašom kempovisku zanechal ešte teplú kôpku... To všetko a ešte omnoho viac sa dá... V Rumunsku.
...je skvelá. Veru, taký otvorený politický marketing som ešte nezažila. A viete, čo si môže Slovák žijúci v Čechách užiť absolútne najviac? No predsa to, že sa ho nik nepýta, koho bude voliť a sťa by nestranný pozorovateľ si môže plnými dúškami užívať kreativitu politických strán.
For best results, please insert Medulla by Bjork into your player and push PLAY immediately. V nedeľu o 13.00 začínam. Variť. Otvorím okno. Nahltám sa hobitínskeho vzduchu. Z môjho antického prehrávača prúdi Medulla. Bjork. Volume sa k blíži maximu. Album, ktorý počúvajú len fajnšmekri a moji spolubývajúci :-)
...takto nejako začína sprievodca Lonely Planet po Maroku. Keď chcete vedieť ako som zistila, čo tým vlastne mysleli, zhlboka sa nadýchnite, budeme sa potápať...
Ten nadpis znie možno trochu zavádzajúco, ale pri všetkej počestnosti sa pripájam k záležitosti, ktorá sa nám takto na blogu rozmohla, a síce ponúkám vám moje štyri veci.
Dva mikrofóny, dvaja sympatickí ľudia, dve gitary a minidisk, zvaný Xi-di-nim.Táto bratislavká, pre mňa až do včerajška nie príliš známa, kapelka koncertovala v pražskom klube KC Kaštan.
Neverím v osud a fatalizmus mi nie je blízky, táto hra ma však donútila zamyslieť sa nad tým, čo všetko vlastne môžeme na tomto svete ovplyvniť.
Z mojej internátnej izbietky sa viac neozýva zlomený beat, ba ani Tarzanov výkrik, navodzujúci dojem elektro-džungle. Objavila som totiž niečo, čo úplne opantalo moju myseľ a už dlhšiu dobu nemôžem počúvať nič iné! Do rúk sa mi dostali dva albumy britskej tínedžerky Joss Stone.