Katarína Hybenová
Post-Erasmus syndróm
Dnes je biely pražský deň. No vtedy bol tmavý, vlhký leuvenský večer. Ako stvorený na nostalgiu. Blížil sa koniec a i keď to nebol môj posledný večer, vedela som, že dnes sa s mestom rozlúčim.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Máme doma študenta, Slovné fotky z New Yorku, Medziľudské vzťahy, Čo ma bavilo, Len také žvásty, V ríši divov alebo technológie, Slovné fotky z Prahy, Leuvenské Erasmus Storky
Leuvenské Erasmus Storky
Katarína Hybenová
Stáva sa zo mňa eurooptimista
Môj indiferentný a čisto utilitárny vzťah k európskemu právu plný nezrovnalostí a otázok, sa postupne začal meniť s mojím prvým vkročením do triedy číslo 01.19 na právnickej fakulte v Leuven.
Katarína Hybenová
Po holandsky v Belgicku
Kde bolo tam bolo, ocitla som sa ako Erasmus študentka vo Flámsku. A keby len vo Flámsku, ale asi v najsamlepšom flámskom meste, v Leuven.
Katarína Hybenová
Krv v škole
Tak si dnes ráno idem do školy a tam frontisko ako prasa. Väčšie ako keď sa na začiatku semestra stálo na lacné skriptá a ešte väčšie ako na obed v Alme. Prvé čo ma ako správnu Slovenku napadlo, bolo: Dávajú niečo zdarma? Dávali. Ale študenti svoju krv. Normálne si každý vystál rad, vyplnil formulár a ľahol si na ležadlo, kde mu pripravení zdravotníci odobrali krv. Tak si vravím. Skvelá iniciatíva a belgickí študenti majú môj rešpekt.
Katarína Hybenová
V piatok popoludní
V piatok popoludní keď, vybehnem zo školy, jesenné slnce mi pohladí mimické vrásky vytvorené spontánnym úsmevom. Dychom si zohrejem ruky a opravím si batoh plný kníh prinesených na hodinu, ktorá sa dnes nekoná. Až k brade zapnem nový kabát a nasadím si džokejskú čapicu. V duchu sa rozosmejem, lebo vždy, keď si ju nasadzujem mám chuť zaerdžať.
Katarína Hybenová
Keď aj intelektuáli podľahnú nacionalistickým vášňam
Odkedy som pred tromi rokmi prvý krát navštívila Belgicko, stále mi vŕta v hlave vášnivé delenie sa univezity v Leuven na flámsku a valónsku časť. Ono je to totiž celé akési pokútne.
Katarína Hybenová
Politicky nekorektná
Párty v Leuven. Pýtajú sa ma, že odkiaľ som. Automaticky odpovedám: I am from Poprad. Rehot. Jasné, že nevedia, kde je Poprad, tak sa pustím do vysvetľovania, že Slovakia, under the mountains... Nemka celá spokojná sama zo sebou zahlási, že absolútne netuší, kde je Slovensko. Ospravedlňuje to pre mňa nepochopiteľným spôsobom, že Typical German ignorance. To bol akože argument. Hodím úsmev typu kyslé uhorky a ďalej neriešim, lebo ma to až tak neprekvapuje. Bavíme sa ďalej. Nemka sa baví s chalaniskom z Viedne. Tomu s úsmevom zahlási, že Rakúsko je aj tak len sedemnástym bundeslandom. Viedenčan hodí úsmev typ kyslé uhorky a ja sa rozkašlem od zabehnutého šampáňa...
Katarína Hybenová
Zážitok z belgickej banky
alebo poďme sa potešiť, že nie len my tu na Slovači sme krepí...
Katarína Hybenová
Erasmus part 2
Ráno v Leuven. Mojou izbou sa rozoznie zvučka zo seriálu Futurama, ktorá ma už rok takmer denne budí. Posadím sa na posteľ a z výšky svojho mezonetu sledujem moju izbičku. Je úžasne štýlová. Vysočízny strop, akože krb, steny vymaľované na červeno a sivo. Za 220 eur mesačne ako zadarno. (irónia)
Katarína Hybenová
Parchanti
Do vlaku vchádza partička pubertálnych Valónov. Samá-ruka-samá noha vyzerá v širočíznych rifiach mimoriadne vtipne. Pri pohľade na ich drzé ksichty si spomeniem ako blbo sa lieči pubertálne akné (fakt ťažko...). A na moju a Igiho radosť sa hlučne usádzajú priamo k nám. Jeden vyrážkatý frajeruje pred ostatnými, vytiahne mobil a na plné gule vypečie nejaký nový hit od Rammstein. S Igim sme skutočne potešení. V duchu sa upokojujem, že taká pesnička môže trvať maximálne 5 minút a už sa neviem dočkať jej konca. Konca sa dočkám, ale akoby sa ani nechumelilo po Rammsteine nasleduje ďalšia a potom ďalšia. Chvíľu s Igim rozoberáme, či nie sme príliš starí, že sa nám to zdá nevhodné. Asi sme. Po 40 minútach obšťastňovania spolucestujúcich sa vyrážkatému vybije baterka na mobile a moja radosť nemá konca. Ešte chvíľu sa partička rehoce na vtipoch prednesených tou najslangovejšou bruselskou francuzštinou, keď vchádzame do stanice Brusel Central a traja zo štyroch adoslescentov konečne vystupujú. Traja parchanti sa lúčia so štvrtým spôsobom akým by sa lúčili podobní puberťáci z Bratislavy, ale pridajú aj čosi navyše. Pusu na líce... No to ma podrž. Vyvaľu
