Na úvod poznámka technického charakteru: Ak používate čokoľvek iné ako Internet Explorer, fotky sa vám možno nezobrazia správne.Zostup z hôr prebehol neuveriteľne hladko. Ani sme sa nenazdali a už sa nás v prvej horskej dedinke snažili miestni podnikavci ukecať na cestu do mesta ich autom. Cena sa nám zdala premŕštená, tak sme radšej vyčkali na príchod autobsu. Autobus nás hodil do mesta, kde už podľa všetkého mal pulzovať život. Stojí tu totiž vlak.
Počas cesty vlakom, sme zistili, že tvár rumunskej krajiny je veľmi silno poznačená jazvami minulého režimu. Na každom kroku, ako päsť na oko, stoja nefungujúce zrúcaniny tovární. Miestni sa dosť divili prečo cvakáme pri každej továrni ako besní, ale uznajte, možno si nevychutnať tento industriálny zážitok?
Osobáčikom sme sa naveľa naveľa dostali do Simmerie. Rough Guide o miestnych zaujímavostiach i o ubytovaní zanovito mlčal, tak nám nezostalo nič iné, len sa pobrať ďalej. Nakoniec sme podľahli lákavému textu o ľúbeznom a lacnom dedinskom hotelíku a zaviezli sme sa až do Tejuš. Ale beda! Lacný hotelík počas dvoch rokov od vydania sprievodcu značne zdražel. A vôbec, čoskoro sme zisltili, že pojem Rumunsko - lowcost raj, patrí do minulosti. Recepčného sme nakoniec prehovorili, aby nás nechal spať piatich v izbe pre troch. Prepokladám, že sme po 6 dňoch bez sprchy asi značne smrdeli a chcel sa nás konečne zbaviť.
Pobyt v Tejuš vo mne ešte dnes vyvoláva len tie najpríjemnejšie spomienky. Sprcha, prvý kontakt s rumunským pivom a rázovitý transylvánsky vidiek...
Naša ďalšia cesta viedla do Sighisoary. Tu sme poučení cenovým šokom zapichli stany v miestnom kempe a užívali si históriou dýchajúce mestečko. Narodil sa tu Vlad Tepeš, literárny Dracula. Konkrétne v tomto žltom domčeku na námestí. V štyroch rokoch bol poslaný na výchovu do Turecka, kde sa ako vnímavý študent naučil napichovať svojich protivníkov na koly:-)
V meste sme vymákli stredoveký festival, čo potvrdzuje moju tézu, že blbý má šťastie alebo, že bez plánu ďalej zájdeš.
Miesty kolorit, tváre Rumunov a Rómov nás totálne dostávali.
Jediné, čo v Rumunsku zostalo lacné je asi alkohol. Rumuni vôbec majú zrejme vrúcny vzťah k ohňovej vode. Keď si chcete objednať v Rumunsku poldeci, musíte si popýtať "mikro", ináč dostanete deci. My sme však skutočne dobre zapadli a vždy si objednávali "normál".
Kdesi na internete som sa dočítala, že Rumunsko je jedna z posledných európskych krajín, kde sa dá ešte zažiť exotika. Musím však dodať, že aj to neskutočným tempom prestáva byť pravdou. Krajina ide rýchlo dopredu a podobne ako mnohé postkomunistické krajiny, vrátane Slovenska, považuje všetko pôvodné za nudné a vhodné na nahradenie niečím "západným", a preto aj rok stará informácia môže byť zastaralá. Všetko sa mení, ceny idú hore, Rumunsko sa pripravuje na vstup do EÚ. Mladí intelektuáli protestujú proti "Dracula Land"...
Navštíviť Rumunsko tento rok bol teda rozhodne dobrý nápad.
