Koncipient - najlepšia brigáda
Hneď v úvodnom článku autorka Barbora Matyášová hodnotí obsah štúdia na všetkých českých právnických fakultách ako viac-menej totožný. Preto sa vrhá na iné kritéria, akými sú dostupnosť zahraničných študijných pobytov a praxe popri štúdiu.
Autorka cituje istého dvadsaťtriročného Milana, ktorého osud ma v zápätí dojme. Milan začal študovať v Olomouci, ale po roku odišiel študovať do Prahy. Nedarilo sa mu nájsť totiž brigádu vo fachu. Čo sa teda nedivím, lebo po roku štúdia na právnickej fakulte, človeka jeho vedomosti determinujú na vykladača tovaru v Tescu, v lepšom prípade na poslíčka v advokátskej kancelárii. Bez ohľadu na mesto...
Ale ouha! Milan bude asi iný borec, pretože podľa jeho vyjadrenia sa jeho pracovná situácia po príchode do Prahy otočila o 180 stupňov a našiel si brigádu ako koncipient v advokátskej kancelárii, kde zostane aj po skončení školy. Áno, to sa mi už tisli slzy do očí, lebo ja a zvyšok právnickej "lúzy" sme si doteraz mysleli, že koncipientom sa človek stáva po skončení štúdia na právnickej fakulte. Slovom advokátsky koncipient je niekto, kto doštudoval právnickú fakultu a vykonáva povinnú trojročnú prax, aby sa mohol stať advokátom. Nie, náš Milan bude zrejme tak úžasný, že pre ňho urobila Advokátska komora výnimku zo zákona a ja sa mu klaniam. Teda pokiaľ nie je Milan len výplodom fantázie Barbory Matyášovej, ktorá ma aj v ďalšej časti článku neprestala prekvapovať.
Áno, konklúzia pani novinárky Lidových novín je taká, že najlepšie je odbiť si časť koncipientskej praxe už počas štúdia, aby sa študent čím skôr mohol stať právnikom, lebo úvodné roky právnického života sú roky mrchavé, málo platené. No veru aj tu som sa začudovala, lebo ja hlúpunká som si vždy myslela, že právnik nemusí absolvovať koncipientskú prax, že to musia len budúci advokáti, pretože div sa svete, nie každý právnik je aj advokátom, ale asi som malicherná.
Najlepšie je vraj Brno
V ďalšej časti tejto úžasne poučnej prílohy sa dozvedáme, ktorá právnická škola by mala byť v Čechách najlepšia. Najlepšou školou je právnická fakulta v Brne.
Tím Lidových novín sa k tomuto výsledku dopracoval revolučnou metódou zanedbania klasických ukazateľov ako je odborná úroveň pedagógov, výška financií na študenta či spolupráca školy so zahraničnými univerzitami. Naopak Lidovky si vybrali štyri indexy, z ktorých 3 by sa dali zhrnúť do jedného. Index jedna udáva počet študentov, ktorý sa na školu prihlásili a následne sa skutočne zúčastnili prijímacieho konania. Index 2 zase ukazuje podiel prijatých z prihlásených. Index 3 ponúka podiel skutočne zapísaných z prijatých. Posledný index ukazuje celkovú úspešnosť absolventov. Ak sa vám zdá pojem celková úspešnosť absolventov vágny, mňa sa nepýtajte, čo to znamená.
Sudca či sekretárka - všetko jedno
Navyše Lidovky porovnávajú súkromné vysoké školy práva s verejnými právnickými fakultami. Čo je takpovediac miešanie jabĺk s hruškami, pretože súkromné právnické školy produkujú administratívny právnický personál. Absolvent Vysokej školy aplikovaného práva, s.r.o. advokátom alebo sudcom jednoducho nikdy nebude.
Tento článok rozhodne nie je výkrikom môjho urazeného ega, pretože víťaznou nie je moja škola. O svojej alma mater som stratila ilúzie už veľmi dávno. Možno by aj za použitia "normálnych" kritérií zvíťazilo Brno, ale to sa nikdy z prílohy Lidových novín nedozvieme. Taktiež ma dojíma nedostatok sebareflexie novinárky, ktorá je natoľko presvedčená o dokonalosti svojich poznatkov, že overiť si fakty ju ani nenapadne. A potom nám jedny z dvoch najmienkotvornejších novín v Českej republike ponúkajú paškvil, ktorý je otrasným svedectvom absolútneho nepochopenia právnickej profesie ako takej. Šanca priblížiť širokému obyvateľstvu nové a správne informácie tak zostala absolútne neuvyžitá, ba dokonca sa mi tlačí na jazyk slovo zneužitá.
Navyše mi nedá spať otázka, že ak Lidovky takto "zmrvili" tému, o ktorej zhodou okolností niečo viem, ako asi vyzerajú spracovania tém, ktorých odbornosť nedokážem posúdiť?
