Gmail, alebo o "hopoch" medzi ľuďmi

Prednedávnom som sa aj ja zaradila medzi šťastných držiteľov gigovej schránky, aj napriek tomu, že jeden stabilný mail už mám a okrem neho ešte kopec nestabilných, na blbosti.

Prečo vlastne okrem tej nespornej výhody, že schránka je fakt VEĽKÁ? No, ako tak rozmýšľam, tak asi preto, že pssst, ale tento mail nejde získat len tak. Musíte byť pozvaní.

Nie je to priam geniálne od tvorcov googlu? Každý chce gmail... Kto nemá gmail, je out.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujíma, je spôsob, ako sa to celé rozbiehalo. Dajme tomu, že tvorcovia, nejakí VIP užívatelia a známi dostali celkom prvé pozvánky a možnosť ďalej pozývať ďalších. Odvtedy sa to úplne šialenou rýchlosťou rozšírilo do všetkých končín, kam len veľká SIEŤ dosiahne. Koľko ľudí bolo medzi mnou a nejakým prvotným užívateľom gmailu? Myslím, že menej ako by som čakala.

S tým nepriamo súvisí výskum uskutočnený v USA. Jeho autori zistili, že medzi náhodnym človekom A z jedného konca krajiny a náhodnym človekom B z iného konca krajiny exituje ten 7 "hopov", tj 7 ludi, z ktorých každý pozná niekoho, ktorý pozná niekoho... Fakt si to skúste. Ja som napríklad zistila, že medzi mnou a Václavom Havlom su len 2(!) ľudia. Medzi mnou a Dalajlámom teda traja...

No ale nebudem to rozpitvávať, skrátka, kto je ešte stále tak OUT a nema gigovy mail, nech sa ozve, už fakt neviem, čo mám robiť s kotiacimi sa pozvánkami;-)