To presne som urobila, ako milióny ďalších, po milióny popoludní na celom svete aj ja.
Vychádzajúc z obchodu som si všimla ošúchaný kus kartónu priviazaný motúzikom na zábradlí pred obchodom. Stálo na ňom, že sa stratila fenka jazvečíka. Počúva na meno Terynka. Kto ju nájde nech volá na telefónne číslo .... "Nechajte viackrát zazvoniť, som dôchodkyňa", pravil kartón ďalej. "Nemám nikoho len Terynku. O päť mesiacov vám dám šteňa, ak chcete."
Stislo mi srdce. V hlave sa mi okamžite vytvorila asociácia starej pani, ktorej sa stratil jej jediný spoločník, jazvečík. Pravdepodobne nevedela, na čo vôbec oznam napíše, tak použila kus kartónu a takmer vypísanú fixku.
Predstava a pocity z toho oznamu ma prenasledujú doteraz. Taká malá bezvýznamná, a predsa hrozná ľudská tragédia.
Obzrela som sa okolo seba, ale žiadneho zatúlaného jazvečíka som nikde nevidela...
Malá ľudská tragédia
Čo všetko musí človek urobiť, aby sa stretol s malou ľudskou tragédiou? Niekedy stačí, aby šiel nakúpiť.