A teraz čo? Vieš aké je to uvedomiť si, že si mi urval kus mňa? A keby si mi urval aspoň kus tuku, ale ty si mi urval kus duše. Žije sa totiž fajn, keď si tu. Človek by si pomyslel, že je to úplne bežné, ale ty si odletíš na pár dní smer Mars a zrazu si žijem akosi pro forma. Ale obsah chýba! Formálne prevádzam všetky obvyklé úkony ako tak dlho pretým, ale čosi, čosi chýba!
Urobím si naše obľúbené jedlo tzv. "pomyšlení", fajn, je chutné ako obvykle, ale čosi, čosi....Chýba. Pustím si Futuramu. Fajn, je to sranda, bavím sa, ale čosi, čosi... Chýba! Chýba!
Pustím si obľúbenú hudbu a tentoraz je to bez tvojho pravidelného breptania, že "Zasééé????", ale nebaví, nie je to ono, je to o ničom.
Poloha nábytku mi pripadá byť nevhodná, veď aj ten stolík stojí akosi nepriateľsky. A ľudia sa ma mňa akosi mračia a pivo je príšerne načapované, ostatne ako vždy, ale ja som nejak podivne ľahostajná. Aj tendenciu si šťavnato ponadávať mám, ale cítim sa ako príslušník národa, v ktorého jazyku nadávky neexistujú.
Čo? Čo si mi to? Čo si mi to urobilo? Nie, nemyslím tvoj odlet, ale ešte niekedy dávno predtým, že zrazu mi bez teba pripadá všetko tak šedivé, že aj ten ťukot do klávesnice mi príšerne žerie nervy?
Si asi skutočne niečo výnimočné, nezastupiteľné v mojom živote a kamkoľvek sa bez teba pohnem, nebude to ono... A viem to aj bez ordálu, viem to totiž stále, nosím to twenty 4 seven v hlave...
Si...
Si...
Moja...
Morbídna marťanská muška....
Morbídna marťanská muška
No čo si mi to...? No čo si mi to urobilo? A ty si tvrdilo, že nie si marťanská morbídna muška. Keď sme sa hrali na hryzací ordál. Ja som ťa hrýzla a ty pod prísahou, že s marťanskými morbídnymi muškami nemáš vskutku zhola absolútne nič spoločné, si držal až kým si nemal modrinku, potom si vykríkol. Z tejto hry vlastne niet východiska. Veď vieš ako to chodí s ordálmi. Keď nevydržíš si morbídna muška z Marsu, a keď vydržíš, tak je to voľajaké divné, čo je vlastne priamy dôkaz toho, že nie si nič iné len marťanská morbídna muška.