Aby som uviedla veci na pravú mieru, univerzita v Leuven vznikla v roku 1425. Všetko sa zdalo byť dobré a až do roku 1968 sa na škole učilo bilingválne - flámski študenti navštevovali kurzy v holandčine a Valóni si študovali po francúzsky. Potom však odrazu v šesťdesiatom ôsmom prepukli študentské demonštrácie, hádali sa aj profesori s honosnými titulmi a valónska časť univerzity sa prosím-pekne presunula do Ottignies, čo je tesne za jazykovou hranicou a založili si svoju vlastnú univerzitu a s ňou i mestečko, ktoré si na truc pomenovali Lovain-la-Neuve (Nová Louvain).
Pikantné podľa všetkého bolo delenie univerzitnej knižnice. Knihy s párnym číslom zostali v Leuven, nepárne šli do Louvain-la-Neuven. Obzvlášt zaujímavo po tomto emotívnom delení dopadli niekoľko zväzkové encyklopédie a slovníky.
Obe univerzity dodnes používajú rovnaký znak a obe uvádzajú rovanký rok založenia. Nezainteresovaní nechápu, prečo sa vlakom z Bruselu miesto do Leuven odviezli do Louvain-la-Neuve. A Slováci pracujúci v Bruseli sa ma vypytujú, či to študujem v Louvain alebo v Leuven. Na čo ja rádoby vtipne odpovedám, že v oboch, pretože Leuven sa po francúzsky povie Louvain.
Súčasný status quo rešpektujem, ale stále mi nie je jasné ako sa v civilizovanej Európe druhej polovice dvadsiateho storočia mohlo odohrať niečo také. Ako sa mohla zášť medzi dvoma národmi jedného štátu vystupňovať až do takej miery, že intelektuálna časť obyvateľstva študujúca a pracujúca na jednej z najstarších univerzít v Európe, sa jednoducho nemohla zniesť na jednej alma mater.
Začala som teda sondovať ako prebiehal a či to vôbec bol medzinárodný škandál.
Priateľova teta žije dlhé roky vo Valónsku, priamo v Louvain-la-Neuve. Moje prvé otázky teda logicky smerovali na ňu. Spolu so svojim valónskym manželom mi vysvetlili, že Flámom sa nepáčilo, že na ich území sa hovorí po franzúzsky a jednoducho Valónov vykopli. Povedala som si, že fajn, tak valónsku verziu by sme mali, teraz chcem ešte flámsku a urobím si vlastnú predstavu.
Dúfala som, že flámska verzia príde spolu s orientačnými dňami, ktoré pre medzinárodných študentov organizovala leuvenská univerzita. Premietali nám film a veľa hovorili o histórii školy. No ten tajomný šesťdesiaty ôsmy ako by sa ani nestal. Skrátka o delení univerzity nepadlo ani slovo. To mi bolo divné a takmer som uverila, že v tom celom majú prsty Flámi. To, že na Valónov pozerajú krivo je historicky logické, pretože Valóni kedysi predstavovali tú buržoáznu časť obyvateľstva a hovorili po francúzsky, aby sa odlíšili od plebsu. Ale aj tak takéto nacionalistické výpady nie sú oprávnené.
Následne som sa pustila do zbesilého surfovania a hľadania odpovede na zdanlivo jednoduchú otázku: Ako to teda vlastne bolo?
Po presurfovaní všetkého možného som usúdila, že delenie univerzity rozhodne nie je témou, ktorú by Belgičania radi rozoberali a z kusých informácií som sa dozvedela, že hlavným problémom bolo, že v Leuven pred rokom 1968 bola síce univerzita bilingválna, ale výrazne prevažovali francúzske prednášky, čo sa Flámom pochopiteľne nepáčilo. Ďalej zdroje zmierlivo uvádzajú, že rozdelenie univerzity je historicky považované za počiatok belgickej federácie. Zdá sa, že svet o incidente radšej taktne mlčal...
Celkovo mi táto mierne temná história Belgicka nedá spať. Podobne vzťah Valónov a Flámov do dneška. Nedávno v zemi prebehli voľby a flámska nacionalistická strana, ktorá je za rozdelenie Belgicka získala až povážlivo vysoké preferencie... Stále neviem, čo na to flámsko-valónske hašterenie vravia obyvatelia malej, ale predsa tretej časti Belgicka, a to nemecky hovoriaci Belgičania? A keby sa aj rozdelili (čo mi pripadá nanajvyš nepravdepodobné), kto by si nechal Brusel? A vôbec je tu nejako veľa otáznikov...
