Mne už je to (P)F UK

Keď som pred pár rokmi plná nádejí vypisovala prihlášku, vravela som si, že to by som bola fakt borec, keby som študovala právo v Prahe. A myslím, že tento pocit si prevažne zachováva aspoň prvý mesiac väčšina prvákov u nás.

Približne po tom mesiaci aj priemerne vnímavého prváka pocity výnimočnosti opustia. Však stačí sa len vykloniť z poschodia do "bazénu" (foyer, átrium:-) a človek zistí, že tých výnimočných je tu akosi priveľa. Je nás totiž strašné kvantum. Kvôli tomu sa u nás nevedie ani povinná dochádzka. Absolútne na nič, lebo vraj, keby nás tam všetkých chceli povedzme v pondelok ráno nahnať, museli by sme obsadiť aj priľahlé budovy, námestia a bohviečo ešte.

Začnú prvé prednášky. Prvé týždne ide aula maxima priam prasknúť vo švoch. To ešte nepoškvrnení prváci entuziasticky visia učiteľom na perách, zapisujú aj častice a okukávajú nových spolužiakov.

Čím vyšší ročník však, tým sa akosi "nepochopiteľne" presúvajú prednášky do menších a menších miestností. To už totiž študenti zistili, čo je vo veci. Často sú totiž právnické prednášky iba monológom postaršieho pána, ktorý rád počúva svoj mikrofonický hlas. Obvykle je matérie na odprednášanie toľko, že prednášajúci zrejme hneď na začiatku rezignuje na to, aby to stihol a radšej piluje svoju schopnosť tvoriť úžasne dlhé súvetia s minimálym percentom obsahu či relevancie.

No a čo nepochytia študenti na prednáške, dozvedia sa z učebníc. Takmer na každý predmet totiž existuje dôkladne vyčerpávajúca publikácia. A propos, učebnice. Nedá mi nepristaviť sa. Je mi jasné, že všeobecne panuje predstava, že právnici môžu do prachov smrkať, ale sami uznáte, že študent akejkoľvek fakulty práve týmto buržujstvom neoplýva a neraz sa mu stane, že v ruke obracia päťdesiatkorunáčku uvažujúc, či dnes zainvestuje do cigariet alebo do večere. Bohužiaľ drvivý počet potrebných učebníc pod 500 korún nezoženiete.

Ešteže sa v takom kvante ľudí nájde aj pár nadšencov, ktorí radi učebnice spoznámkujú a na internete funguje už pomerne dlho stránka, z ktorej si to pekne stiahnete a v prípade, že únik súvislotí nepovažujete za tragédiu, môžete sa začať učiť.

Skúškové je drsné. Jednak toho máme dosť, ale nalejme si čistého vína, po tom preflákanom polroku (kto zabudol, viď hore odsek o dôvodoch absencie povinnej dochádzky) sa ťažko niečo konštruktívne začína robiť. Nastáva sťahovanie právnických národov a ľudia sa každý podľa svojho gusta zabarikádujú u rodičov, v knižniciach, na intrákoch, na WC a podobne. Ďalšou anomáliou na našej drahej alma mater je, že napriek faktu, že väčšina ľudí sa pomerne dosť učí, nikto to nechce priznať. Nič nie je väčšie faux pas ako nebodaj sa prerieknuť, že ste prečítali celú učebnicu. Keď vám budúci právnik z Karlovky povie, že sa učil 3 dni z papierov, rozumejte 3 týždne z knihy. Po pár rokoch ma už táto hra skutočne prestala baviť a obvykle moju trápnosť (3 týždne z knihy) ospravedlňujem: "Vieš, ja som taká pomalšia a ani pamäť mi už tak neslúži." Takže základom je, ak chcete zapadnúť do kolektívu postávajúceho pred školou, učenie zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!

No a keď zvládnete počiatočnú frustráciu z toho, že nevlastníte ten 30 gramový laptop, že na opätkoch neurobíte ani pár krokov bez toho, aby ste s výronom museli letieť na pohotovosť, kravata vás vyslovene škrtí a tri pásiky na každom kuse odevu nemusíte, budete zrejme na prahu štvrtého ročníka a budete sa cítiť ako ja. Navyše, keď sa človek dobre porozhliadne, uvidí, že okrem nagelovaných frajerov tu chodí aj dosť "civilných" ľudí a vlastne celkovo to tu nie je také zlé. Dokonca je to tu celkom fajn...

Ale o tom nabudúce:-)

A ja vám prajem veľa entuziazmu a nadhľadu do nového semestra!