V miestnosti bolo absolútne ticho. Kto mal noviny, ten to vyhral. Nemusel sa totiž tváriť, že ho extrémne zaujala lampa alebo niečo na vlastnej topánke.
Predstavila som si ako by to vyzeralo, keby na miestach dospelých sedeli deti. Pravdepodobne by chvíľku lektorovej neprítomnosti využili a kričali by, bavili by sa tak ako to len deti vedia.
My sme sa však cítili nepríjemne, navyše stoličky boli usporiadané do kruhu, takže sme si hľadeli do tvárí.
Sedela som tam, hľadajúc čo najpohodlnejšiu polohu na stoličke a potichu, sociologicky som si užívala tých trápnych 5 minút.
Kedy nastáva ten moment, keď začneme pociťovať zábrany? U niekoho ani nikdy, ale ten je potom v spoločnosti trochu divný.
Nabudúce si vezmem tie noviny, keby náhodou lektor opäť meškal...
15. feb 2005 o 11:47
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 883x
Umelo vybudovaný odstup
Dnes som bola prvý krát na francúzštine vo Francúzskom inštitúte. Lektor meškal asi 5 minút. V triede sedelo 15 nepríjemne sa cítiacich navzájom sa nepoznajúcich ľudí.
Katarína Hybenová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
