Láska je ako tenis

Zakrátko som zistila, že nájsť spoluhráča, ktorý nebude zároveň mojím protihráčom môže byť ťažšie ako na prvý pohľad vyzerá.

Čo z hráča, ktorého podanie je síce skvelé, ale príliš rýchle na to, aby som ho chytila?

Čo s hráčom, ktorý sa len predvádza na kurte a posledné, o čo mu ide je to, aby sme si dobre zahrali?

Čo s hráčom, ktorý je tak slabý, že moja raketa, napriek mne nekonfliktnej povahe vlastnej končí v antuke a chlapec je poslaný do tých najnevhodnejších častí tela?

A ako zhodnotiť situáciu, kedy je všetko presne tak ako má byť...? Ladia nám šortky, vyznávame obaja rovnakú značku loptičiek a máme spoločnú ambíciu zlepšiť si bekhend. Ale napriek tomu, zafúka vetrík alebo sa len trošíčku zmenia podmienky a už nám to spolu nehrá. Zaručené postupy zlyhávajú a ja začínam byť bezradná...

Chcela som hrať s najlepším tenistom a bola som presvedčená, že nič lepšie pre dobrú hru nemôžem urobiť. Ale, keď prehrávam na plnej čiare niekoľko týždňov, zákonite to jedného z nás prestane baviť...

A zrazu keď už vôbec nič nečakám, zjaví sa niekto, kto je podobné nemehlo ako ja. Spolu sa smejeme nad vystrieľanými loptičkami mimo kurt. Obom nám príliš nejde bekhend a vlastne ani forhend. Nie sme žiadne esá, ale čo na tom, keď nám bohate stačí zhoda? A priam neuveriteľné je, že prvý krát sa loptičky odrážajú od môjho vymláteného výpletu do oblúčika a výmeny sú príšerne dlhé. Nevadia mi jeho mekké loptičky a jemu nevadí môj zvyk podávať vždy prvá.

Mám taký dojem, že tento match bude trvať ešte poriadne dlho a keď sa skončí, skončí sa remízou.

Že remíza nie je v tenise možná? A kto tu podľa vás hovorí o tenise...:-)