zuzana hyravá
Moja zberateľská (ne)závislosť
Na prvy pohľad sa to ani nezdá, ale čím dlhšie človek existuje na jednom mieste, tým viac okolo seba (chtiac-nechtiac) zhŕňa.
Na prvy pohľad sa to ani nezdá, ale čím dlhšie človek existuje na jednom mieste, tým viac okolo seba (chtiac-nechtiac) zhŕňa.
Priznávam, bolo to dobrovoľne. Bez donucovacích prostriedkov. Stačilo trochu tvrdohlavosti, zvedavosti a možno na začiatku aj kvapka postpubertálneho vzdoru. Už vtedy som nevedomky začala presádzať samu seba. Zatiaľ sa zdá, že som to vykorenenie prežila.
Občas sa mi stáva, že odignorujem samu seba, ostanem visieť niekde v medzipriestore, kde čas beží mimo mňa a stávam sa len pozorovateľom udalostí, do ktorých som ešte pred pár sekundami mohla priamo zasiahnuť. Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je to absurdné a komické zároveň.
Asi každý pozná pocit, keď náhodou objaví nejakú vecičku, na ktorú už dávno zabudol alebo si myslel, že sa jednoducho stratila. Je to zmes radosti, prekvapenia a častokrát aj nečakaných spomienok.