„Najlepším miestom na liečenie chorôb sú nemocnice.“ Na prvé zamyslenie sa nám toto tvrdenie môže zdať prirodzené a správne – nemocnice predsa na jednom mieste združujú potrebné vybavenie a kvalifikovaných ľudí, a tak vytvárajú ideálne prostredie na riešenie zdravotných problémov. Ak však pandémia koronavírusu bola (resp. stále je) v niečom prospešná, tak to je otestovanie zaužívaných konceptov, procesov a postupov. Platí to aj v prípade nemocničnej starostlivosti – ako ukážeme v tomto texte, nemocničná starostlivosť sa vlastne vôbec nemusí odohrávať len v nemocniciach.
O čo teda ide? Koncept „domácej nemocnice“ („Hospital at home“) zahŕňa presun významnej časti zdravotnej starostlivosti, ktorú zväčša pacient dostáva v nemocnici, k nemu domov. Pre pacienta to znamená, že buď nie je hospitalizovaný vôbec, alebo je prepustený domov skôr – ešte v stave, keď si vyžaduje relatívne značnú starostlivosť. S pacientom sa k nemu domov presunú aj napríklad elektronické zariadenia, ktoré monitorujú jeho životné funkcie a prenášajú údaje zdravotným sestrám; doma sa však vykonávajú aj úkony ako odbery krvi, infúzie liekov, prípadne dokonca zhotovovanie röntgenových snímok. Na ich vykonanie pacienta navštevuje vyškolený personál – lekár, zdravotná sestra, ošetrovateľ, domáci zdravotný asistent, prípadne fyzioterapeut. Pre prípad potreby je tento personál pacientovi k dispozícií aj na telefóne.
Domáce nemocnice sú však pomerne radikálnou novinkou a aby ich zavádzanie bolo opodstatnené, musia oproti súčasnému stavu prinášať nejaké výhody. Podľa dostupného výskumu existuje hneď niekoľko takýchto výhod: okrem kratšej doby hospitalizácie (ktorá implikuje nielen uvoľnenie lôžok pre naliehavejšie prípady, ale aj nižšie náklady na hospitalizáciu) trávia napríklad pacienti v domácich nemocniciach menej času sediac a ležiac, majú lepší spánok, vykazujú lepšie výsledky, a celkovo lepšie hodnotia starostlivosť, ktorej sa im dostáva. Metaštúdia z roku 2012, ktorá skúmala 61 štúdií o domácich nemocniciach zistila, že tento koncept je spojený so zníženou úmrtnosťou, zníženou mierou opätovného prijatia do nemocnice a zvýšenou spokojnosťou pacientov a opatrovateľov, pričom ale tento koncept nemení záťaž opatrovateľov.
Existujúci výskum naznačuje, že môže priniesť značné benefity. Už pred vypuknutím pandémie koronavírusu model začali využívať niektoré z najväčších amerických sietí nemocníc (napr. Ascension, CommonSpirit a Highmark Health). Pandémia akcelerovala odklon nemocníc od nemocničnej zdravotnej starostlivosti smerom k modelom starostlivosti v domácnosti. To potvrdzuje aj výskum spoločnosti Moody’s Investors Service. Faktormi, ktoré mohli dopomôcť vzostupu atraktivity domácich nemocníc sú napríklad zvýšený dopyt po voľných lôžkach a riziko prenosu koronavírusu v budovách nemocníc preplnených kovidovými pacientmi. Domáce nemocnice takéto problémy riešia (resp. im predchádzajú).
Znie to skvelo, však? Model domácich nemocníc však zatiaľ určite nie je mainstreamom, a k tomu aby sa ním stal, mu v ceste stojí viacero bariér. Jednou z nich určite je fakt, že ľudia sa nerozhodujú len podľa dôkazov. Existencia výskumu podporujúceho tento model tak nestačí na to, aby personál nemocníc nápad s nadšením prebral. Portál Healthcare Dive vníma ako jednu z najväčších prekážok práve neochotu lekárov, ktorým prekáža strata kontroly a adaptácia na nový model.
Prekážky však existujú aj na makroskopickej úrovni – podporu musí tento model získať aj „u systému.“ Napríklad v Spojených štátoch bol rozmach tohto spôsobu poskytovania starostlivosti v posledných dvoch rokoch spôsobený aj tým, že tamojší federálny program verejného zdravotného poistenia Medicare v dôsledku mimoriadnej situácie umožnil nemocniciam požiadať o isté výnimky v oblasti požiadaviek na úhradu zdravotných výkonov. Po schválení žiadosti tak nemocnice dostávali za poskytovanie starostlivosti u pacientov doma rovnaké platby, ako za nemocničnú starostlivosť.
V súčasnosti však nie je jasné, či táto výnimka bude pokračovať, čo následne odrádza nemocnice od širšieho prijatia konceptu domácej nemocnice. Ak by sa však výnimka stala trvalým pravidlom, programy domácich nemocníc by sa s najväčšou pravdepodobnosťou postupne rozrástli. Podľa geriatra Brucea Leffa z Johns Hopkins University School of Medicine, ktorý takýto program spustil, by „v najbližších rokoch nemocničnú starostlivosť v domácom prostredí zaviedlo najmenej tisíc nemocníc“ ak by sa výnimka stala trvalou. Súčasný mimoriadny stav v oblasti verejného zdravia je v Spojených štátoch v platnosti do januára 2023, pričom sa očakáva, že ešte bude o niečo predĺžený. Podľa New York Times však v priebehu roka 2023 bude ukončený. Čo sa stane s výnimkou pre úhradu domácej starostlivosti nateraz nie je jasné.
Na záver je potrebné podotknúť, že určite existujú úkony, ktoré sa k pacientom domov skrátka presunúť nedajú, a tento text nemá za cieľ presviedčať čitateľa o opaku. Dostupné dáta však naznačujú, že presun väčšej časti starostlivosť von z nemocníc smerom k pacientom domov má potenciál zlepšiť a zefektívniť zdravotnú starostlivosť. Profitovať by z toho mohli ako pacienti, tak lekári, ktorí by v priemere na jedného pacienta mohli minúť menej času, a v konečnom dôsledku tak ošetriť viac pacientov. V čase, keď viaceré krajiny vrátane Slovenska bijú na poplach z dôvodu nedostatku lekárov, môžu práve takéto inovácie o niečo zlepšiť situáciu.
Matej Bárta
