Malá poštárka dobojovala ...

Úloha administrátorky doručovateľov je špecifická. Konkrétne v našom meste musí ovládať desať rajónov. Na niektoré sa dostane častejšie, tie potom aj kvalitnejšie ovláda a na niektorých je stále v roly začiatočníčky, pretože po dlhšej dobe sa musí opäť zorientovať. Ja som navyše nižšej postavy, takže som na určitých rajónoch mala problém s výškou schránok. Každý rajón je špecifický aj svojimi ľuďmi. Každý má svojich obľúbencov i večných sťažovateľov. Preto moje rozhodovanie bolo o to ťažšie. Ako ľahko a odhodlane som sa na boj dávala, tak ťažko a váhavo z neho odchádzam. Stále ešte uvažujem, či moje rozhodnutie nebude unáhlené, ale hlas zdravia je mocnejší. Dlho ešte budem spomínať na „moje“ babičky a deduškov , ktorí ma čakali s otvorenou náručou, s hrnčekom kávy, cukríkom, či napolitánkou, alebo aspoň milým slovom. Každý rajón mi priniesol nových známych, na ktorých sa môžem spoľahnúť . Ďakujem za nich a dúfam, že naše dobré vzťahy zotrvajú aj v období, keď už na pošte robiť nebudem. Rovnako sa chcem poďakovať všetkým , ktorí mi držali palce ako čitatelia „Veľkého boja malej poštárky“. Boj je síce dobojovaný, ale nikto nezostal porazený. Ďakujem vám.