Vždy som si myslela, že niektoré povolania vyžadujú špeciálne vedomosti, špeciálne skúsenosti a špeciálny prístup. Zvlášť tie, ktoré to mali aj v názve. Napr. taký špeciálny pedagóg musel oproti klasickému mať určité danosti, vzdelanie, empatiu, prístup, schopnosť pomôcť, poradiť a zvoliť tú najsprávnejšiu formu pre daného jedinca. Rovnako mám predstavu, že napr. takí kukláči musia oproti tým klasickým policajtom prejsť špeciálnym výcvikom, možno aj testami, pretože musí byť jasné, že práve oni sú tí vhodní a povolaní . Alebo takí lekári. Nestačí im vyštudovať medinu. Ak chcú byť odborníkmi v určitej oblasti, musia študovať ďalej. A za túto činnosť navyše potom majú širšie možnosti uplatnenia, zárobku, a postupne i vážnosti a uznania v okolí. A tak som si i pri pojme špeciálny súd predstavila inštitúciu, v ktorej môžu pracovať tí najlepší z najlepších. Musia prejsť špeciálnym výberom, spĺňať špeciálne požiadavky a nenechať sa ovplyvniť nikým a ničím iným ako zdravým úsudkom, spravodlivým nadhľadom a zmyslom pre spravodlivosť. No tu sa dozvedám, že môj názor a pohľad je mylný.