Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
Zlomená realitou. Bojovníčka, čo sa vzdala boja. Deň sa podobá dňu , ba čo viac, je zas o niečo ťažší. Ďaľšie bremeno, ktoré treba zdolať. Ďaľší cieľ, do ktorého treba doraziť. S odretými ušami, s boľavými nohami, s nadčasom v duši.
Včera som pozrela na dátum v kalendári a začala som počítať. 22 rokov. Vtedy po prvýkrát som prekročila brány podniku ako nový oficiálny pracovník a so mnou moji rovesníci. Všetci vyučení ako chemici – operátori, jedna trieda amrákov. Nám, dievčatám sľubovali, že skončíme všetky ako laborantky, ale akosi sa plány zmenili a do labákov sa dostali len niektoré. Nám ostatným zostali monterky a prevádzka.
Včera som písala, že máj je v našej rodine bohatý na oslavy menín a narodenín. Takže po dedkovi mala narodeniny babka, tentokrát však otcova mama. Pre tých, ktorí sa obávajú, že som sa rozhodla po jednom opisovať všetkých členov našej početnej rodiny musím napísať, že nie. Týmto dvom ľuďom som to však akosi zostala dlžná. Aj keď, nikdy nehovor nikdy :-D
/na úvod jedna poznámka pre oggira – pracovný postup v článku nenájdete /:-D Moji rodičia sa brali z lásky. Že tomu vážne bolo tak svedčí aj fakt, že mali svadby hneď dve, jednu v kostole a druhú na Mestskom úrade. Sedem mesiacov po svadbe prišiel na svet môj brat, čo je ďaľším dôkazom , že láska tam bola celkom určite. A tak naši síce nemali vlastný dom, stromy snáď tiež len rodičovské, ale syn sa vydaril a bol neodškriepiteľne ich, pretože si ho dodnes pletú s otcom.
