Ingrid Galbavá
Anjel
Sneží. Prvý tohtoročný sneh padá na strechy domov, na autá na parkoviskách, na zem, na všetko, čo len vám zíde na um v tejto chvíli. Nevydrží sa pozerať len z okna. Berie kabát s kapucňou , rukavice a už chytá prvé vločky.
Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
Sneží. Prvý tohtoročný sneh padá na strechy domov, na autá na parkoviskách, na zem, na všetko, čo len vám zíde na um v tejto chvíli. Nevydrží sa pozerať len z okna. Berie kabát s kapucňou , rukavice a už chytá prvé vločky.
Dotkni sa ma z vnútra, nech viem, že som Tvoja. Dotkni sa ma nehou akou sa rany hoja.
Sedela na lavičke v parku. Opretá o operadlo, privreté oči, prijímala teplé slnečné lúče ako pohladenie. Okolo kráčali ľudia a zvieratá. Ľudia kráčajúci okolo, ponáhľajúci sa k svojim cieľom, niektorí lenivo sa presúvajúci. Zvieratá, poväčšine psy, už zdiaľky prejavujúci sa svojou povahou. Niektorí štekali preventívne už zdiaľky, sotva čuchnúc si k jej pachu. Iní mlčanlivo prichádzajúci, opatrne skúmajúci a tí poslední, prítulní až vlezlí. Ako ľudia.
S príchodom cudzích, väčšinou kórejských firiem na Slovensko sa u nás objavil nový pojem „dochádzkový bonus“. Kritériá jeho obdržania alebo opaku si určuje zamestnávateľ sám, nie je to jeho zákonnou povinnosťou. Preto výška i podmienky jeho udelenia sú v mnohých firmách rôzne.
Mám 43 rokov. Pracovať som začala v osemnástich, teda od roku 1989. V tom roku prebehla nežná revolúcia, takže môžem s kľudným svedomím vyhlásiť,že všetky moje skúsenosti na pracovnom poli sú už porevolučné. Rada by som porovnala pracovné podmienky v jednotlivých zamestnaniach,ktorými som prešla.
Pozerali ste predvolebný duel kandidátov na prezidenta ? Ja som kvôli práci videla len záver, ale nedá mi nereagovať na jednu vec. Keď moderátorka vyzvala oboch kandidátov, aby tomu druhému niečo zaželali a pán Kiska zaželal nášmu premiérovi veľa úspechov pri ďaľšom plnení predvolebných sľubov, reagoval pán premiér približne slovami : Pán Kiska, ja som Vás neurážal, reagoval som voči Vám korektne a Vy si neodpustíte, aby ste mohli „útočiť“ voči mne. Ospravedlňujem sa, že slová necitujem v presnom znení, ale vystihujú podstatu. Tiež Vám vyrazili dych ? Každý normálny zástupca, alebo líder strany by totiž pri podobnom želaní mal zareagovať vďakou, ale náš pán premiér je iná kategória lídra strany. On si naozaj neuvedomuje, že týmto svojím vyhlásením o útoku na jeho osobu po želaní úspechov pri plnení predvolebných sľubov dal jasne svetu najavo svoj vlastný postoj k tomuto plneniu, respektívne k tomu, čo si o svojich voličoch myslí a aký má k nim vzťah ? Pochopila som to správne ?
Ste v evidencii úradu práce a boli ste v poslednom čase na úrade ? Potom ste zrejme obdržali , rovnako ako ja, používateľské meno a heslo k novej stránke tohto úradu. Internetový sprievodca trhom práce by vraj mal prispieť k tomu, aby sa zamestnávatelia dostali ľahšie k vašim údajom, ktoré ste poskytli v registračnom tlačive, ktoré ste vyplnili, keď ste sa prihlasovali do evidencie úpsvar. Slúžiť by k tomu mal váš osobný profil, ktorý môžete zverejniť pre potreby zamestnávateľov ako aktívny, alebo si ho ponechať ako pasívny, čím prístup zamestnávateľov znemožníte. Nápad možno dobrý, keby , ako to už u nás chodí, nebolo to ono povestné keby ....
Keď človek nemôže mať to, čo chce, berie aspoň to, čo mať môže. Keďže sa mi dlho nedarilo zamestnať sa , rozhodla som sa siahnuť aj po možnostiach, ktoré nie celkom spĺňajú moje predstavy. Zamestnala som sa na dohodu a cez agentúru. Cez agentúru som to už raz skúsila a nebyť toho, že som po troch mesiacoch dostala výpoveď, bola by som celkom spokojná. Vtedy som však pracovala na pracovnú zmluvu, takže som nemala predstavu, čo to znamená pracovať na dohodu. Nezachránilo ma to však pred výpoveďou. Preto som si povedala, že všetko je raz prvý raz a zamestnala sa na dohodu.
Môj brat je telesne postihnutý. Narodil sa síce s rukami a nohami a ako v podstate zdravé dieťa a až po rokoch sa zistilo, že má niečo ako osteoporózu /osteogenesis imperfecta/ a po našom teda trpí lomivosťou kostí. Až v dôsledku tejto choroby sa z neho stal telesne postihnutý jedinec. Časom sa zistilo, že rovnakou diagnózou trpím aj ja, aj keď v menšej miere, teda ja už telesne postihnutá nie som. Svoj život bez brata si však neviem predstaviť. A nielen bez neho. Vďaka nášmu postihnutiu sme spoznali kopec ťažšie , či ľahšie postihnutých ľudí, ktorí sú jedinečnými osobnosťami a ľuďmi s veľkým L.Prečo toto vlastne píšem ? Pre toto : http://www.hlavnespravy.sk/terorizmus-s-ludskou-tvarou-holandsko-a-belgicko-umozni-vykonavanie-eutanazie-na-postihnutych-babatkach/110753/
Byť chorým je nepríjemná záležitosť,to pozná každý kto prekonal aspoň chrípku. Človek sa cíti nesvoj,v nepohode,je nervóznejší,reaguje podráždenejšie. Toto je ale len fyzický stav. To ešte človek netuší,že toto je len začiatok a môže to byť ešte horšie. Čo môže byť horšie ako choroba samotná ? Naše zdravotníctvo. Pokiaľ máte len bežné nemoci, na ktoré stačí obvodný lekár, máte vyhrané. Horšie je,ak si liečenie vyžaduje aj lekára špecialistu. Pripravte sa na skúšku nervov – čakanie.
Prečítala som si dnes článok, ktorý ma prekvapil. Vraj minister práce Richter chystá opatrenia, ktoré by mali prispieť k vyššej motivácii u nezamestnaných hľadať si prácu. http://ekonomika.sme.sk/c/6565716/richter-chce-nezamestnanym-zrusit-dohody-vraj-ich-nemotivuju.html Chce preto zrušiť možnosť pracovať na dohodu pre tých, ktorí sú v evidencii úradu práce a majú tak možnosť mesačne zarobiť necelých 144 eúr.
Som ročník 1970. Vychovávaná konzervatívne. Odchovaná knihami o Angelike – markíze anjelov, štyroch mušketieroch, Zorovi a podobne. Som teda za model správania, kde muž je ten gavalier, ktorý bojuje o ženské srdce. Žena pritom používa svoje ženské zbrane ako ženský pôvab, inteligenciu, eleganciu, šarm, vtip a šikovnosť. Nesnaží sa rovnať mužovi v jeho danostiach. A už vonkoncom nie v jeho pití alkoholu, nadávkach, či fajčení. Nežijem, ale v minulosti a som ochotná akceptovať fakt, že doba sa mení a menia sa aj priority. Ženy preberajú úlohu zvodkýň a bojovníc o mužské srdce. Snáď je to dané aj tým, že nás je údajne na svete viac ako mužov. Navyše žijeme v dobe, keď sú muži natoľko zamestnaní , že na lovenie nežnejšieho pohlavia jednoducho nemajú čas.
Poznáte to, pozerám reklamy a zrazu, čo nevidím – film. Nestačí, že sa nám reklama vtiera trikrát v priebehu polhodinového príbehu, ona ešte musí byť tak neskutočne nepravdepodobná, až to človeka vytáča.
Tento rok bol pre našu rodinu výnimočný aj tým, že bol pre našu dcéru maturitným. Po úspešnej maturite si dopriala posledné prázdniny, a keďže sa rozhodla nepokračovať v štúdiu na vysokej škole, čaká nás úrad práce a hľadanie vhodného zamestnania. Pre úplnosť informácií musím dodať, že vyštudovala obchodnú akadémiu.
- „ Dobrý deň, mladá pani,“ oslovila náhodnú okoloidúcu žena tmavšej pleti. -„ Toto je pre Vás, zadarmo,“ vnucuje dámsku voňavku žene. - „ Ďakujem,“ poteší sa obdarovaná. - „ A toto je pre manžela , parfém, vezmite,“ strká ďalší podarúnok rovno do tašky. Žena sa nezmôže ani na slovo. -„ Mladá pani, takéto parfémy stoja aj dvadsať, tridsať eúr, aj viac.. a Vy ich máte zadarmo “. Žena sa usmeje.
Monika práve dovŕšila osemnásť rokov. Jej rodičia si ju adoptovali ako malé miminko a nikdy z jej adopcie nerobili tajomstvo. Ako rástla, dozvedela sa primeranou formou ako si ju vybrali v detskom domove a priviedli domov. Keď podrástla ešte viac, dozvedela sa aj o svojej biologickej mame, ktorá ju mala ako nemanželské dieťa a pre záchranu manželstva sa ju rozhodla dať na adopciu.
Poštárčina je krásne povolanie, ale aj fyzicky veľmi náročné. A tak, po rokoch udatného boja, začalo sa hlásiť o slovo zdravie. A to je to jediné, čo nemožno podceňovať.
Stretli sme sa náhodou. Ja som roznášala poštu, on stál práve pri schránkach a zisťoval, či mu niečo neprišlo. Spýtala som sa na jeho meno a on sa predstavil – Šuba. Usmiala som sa a neodolala. Tiež sa totiž volám Šubová, za slobodna. Náš rozhovor potom pokračoval zisťovaním, či nie sme vzdialení príbuzní. Dospeli sme k záveru, že zrejme budeme iba menovci. Potom on dostal nápad, že by bolo zaujímavé zorganizovať stretnutie menovcov v našom okrese a posedieť si pri káve, či pri poháriku. Keďže som poštárka, mám vraj prehľad o Šubovcoch v našom meste a tak by sme to mohli dať dokopy.
Sú všade. Vidíte ich na ulici, nájdete ich v schránke. Čím bližší je termín volieb, tým ich je viac , sú väčšie , nápaditejšie, vtierajú sa do našej priazne. Sú skutočne také dôležité ?
Za svoju krátku poštársku prax som sa stretla s viacerými prekážkami, ktoré mi sťažovali výkon svojej práce. Vari najčastejšou prekážkou sú vysoké schránky. Hoci v poštárskych kódexoch sa môžete dočítať, že schránka má byť dostupná, nedočítate sa bližšiu definíciu tejto skutočnosti. A tak si pod pojmom dostupná predstavujú mnohí, čo je dostupné mne, je dostupné i poštárovi. Čo však môže byť značný problém, ak Vy máte výšku meter osemdesiat a poštár má slabých meter šesťdesiat.