Nezamestnanosť

Keď v našom podniku prebehlo hromadné prepúšťanie, /http://ingridgalbava.blog.sme.sk/c/208711/Prepustanie.html / tiež sa riešenie situácie rozdelilo do niekoľkých skupín. Prvá skupina, zrejme najskôr informovaná o svojom prepustení prešla plynule z jedného miesta na druhé. Zrejme sa táto skupina dá považovať za tú najšťastnejšiu, pretože neprišli o zamestnanie, dostali odstupné a navyše poniektorí z nich boli spokojnejší ako doteraz. Aj to sa stáva. Keď človek dlhé roky pracuje v jednom podniku, myslí si, že je to to najlepšie, čo sa mu môže stať,pretože nič iné nepozná. Až keď je dákym činom prinútený miesto opustiť, zistí, že vlastne inde to môže byť aj lepšie. Lepšie platové podmienky, smennosť, modernejšie vybavenie a podobne. Dokonca môže zistiť, že to, čo robil doteraz bol síce vyučený,ale v skutočnosti ho baví niečo úplne iné, čo ho omnoho viac napĺňa. Tu sa dostávame k druhej skupine, ktorá prehodnocuje svoje záujmy a schopnosti a hľadá, v čom všetkom by sa dalo uchytiť. Keď máte šťastie, pomôže Vám aj úrad práce, väčšinou sa však musíte obracať sami. Tretia skupina si toto obdobie vyberie ako oddychový čas, dopraje si kľud a rozhodnutie o budúcnosti necháva na neskôr. S polročnou podporou a 3 - 5 mesačným odstupným sa dá zvoliť aj takéto riešenie. Prípadne túto skutočnosť využiť v svoj prospech - budem si hľadať zamestnanie, ale nič strašné sa nedeje, ak sa mi to nepodarí hneď, veď mám polroka čas a nejaké tie financie k dobru.Prvý mesiac ubehne neuveriteľne rýchlo. Užívate si pocit voľnosti, ráno si dlhšie pospíte, poupratujete byt, dostanete sa konečne k činnostiam, ktoré ste stále odkladali, veď na ne nebol čas a rodina si užíva Vašu prítomnosť. Samozrejme , že popri iných činnostiach sledujete voľné pracovné miesta na internete, v denníkoch a mesačníkoch a vypytujete sa okolia, či nevie o dákom voľnom mieste. Stvoríte svoj životopis, pri ktorom premýšľate akým smerom sa budú uberať Vaše ďaľšie kroky a začnete odpovedať na inzeráty, ktoré spĺňajú Vaše predstavy o budúcom napredovaní.Ak ste však dlhé roky pôsobili v jednej profesii, či odbore, Vaše očakávania sa nemusia naplniť, pretože iba Váš pocit a odhodlanie , že všetko sa dá naučiť,zamestnávateľom nestačí. Niektorí si potrpia na papiere a odporúčania, niektorí vyžadujú prax a iní pridávajú aj rôzne vlastné kritériá /http://ingridgalbava.blog.sme.sk/c/154756/Nielen-konom-sa-hladi-na-chrup.html /.V podstate Váš osud je v rukách toho, kto si vyberá. Absolvujete postupne rôzne pohovory a s každým z nich vo Vás rastie nádej na úspech, no len do chvíle, kým Vám neoznámia, že vybrali na danú pozíciu iného. S každým ďaľším odmietnutím dostáva Vaše sebavedomie facku a Vy začnete "loviť aj v menej kvalitných vodách" a znižujete latku svojich prvotných požiadaviek. Keď je tých odmietnutí veľa, dostaví sa kríza. To som vážne tak neschopný ? Kde sakra robím chybu ? Nemám dostatočnú kvalifikáciu ? Neviem sa predať ? Začnete čítať rôzne návody a rady ako sa správať pri pohovore a čo všetko dodržiavať, aby ste boli úspešní. Vypytujete sa úspešnejších ako prebiehal ich pohovor, keď ich vzali a Vás nie. Zistíte, že vlastne skoro rovnako, akurát oni mali niečo, čo Vy nemáte. Nezistíte však čo. A tak sa meníte, pracujete na sebe a snažíte sa byť ešte aktívnejší v hľadaní. Potom dospejete do fázy, kedy máte pocit, že ste už skúsili všetko, že všetky ponuky sa opakujú a ako pomocný robotník bez vzdelania by ste mali možností viac.Možno dokonca vezmete aj nejakú brigádu, ktorá nevyžaduje zvláštne schopnosti, len fyzickú silu. Hneváte sa na seba, hneváte sa na režim, striedajú sa u Vás nervozita a depresie. Ak ste odhalili, že Vám chýba jazyk, alebo odbornosť, chytáte do rúk knihy pre samoukov, alebo začnete navštevovať rôzne kurzy a rýchlokurzy. Dúfate , že sa tým Vaše šance zvýšia. Ak máte šťastie, známosti ,možno sa Vám to podarí. V horšom prípade zistíte, že rovnako uvažujúcich vás bolo v tom istom čase viac a Vy ste len jedným z mnohých. Začínajú Vás prekvapovať konkurzy a pohovory, kde sa na neperspektívne, slabo platené miesto hlási toľko uchádzačov, že sa nestačíte čudovať.Niektorí odstúpia po informácii o podmienkach aj sami, niektorí ešte stále dúfajú, že sa im podarí zamestnať. Zrejme už majú menej času a tlačia ich rodinné pomery a financie. Nakoniec môže prísť k týmto možnostiam : stane sa zázrak, stretnete známeho, padnete niekomu do oka, alebo naozaj natrafíte na zásadového človeka,ktorý oceňuje Vaše skutočné schopnosti a zamestnáte sa. Poviete si, že sa prihlásite kdekoľvek, kde berú stále a chvíľu vydržíte čokoľvek, veď potrebujete pracovné návyky a financie. http://ingridgalbava.blog.sme.sk/c/189495/Vzdy-pripraveny.htmlNajhoršia možnosť, začnete sa ľutovať a rezignujete..