Nová doba, nové zvyky ?

Môj prvý zamestnávateľ po prepustení vo mňa síce vložil svoju dôveru ako v osobu inteligentnú, pretože mi ponúkol post vedúcej oddelenia, lenže akosi mu nedošlo, že aj napriek mojej inteligencii potrebujem niektoré veci vysvetliť, dostať pod kožu a prísť im na chuť, keďže sa jednalo o obchod, čo s chémiou nemá zase až tak veľa spoločného. Akoby si neuvedomil, že ak má vedúci niesť plnú zodpovednosť za oddelenie , ktoré mu bolo pridelené, mal by mať vytvorené na to všetky podmienky,predovšetkým dôkladné zasvätenie do problému a určitý čas, povedzme klasické tri mesiace záučnej doby na zvládnutie základných postupov . Nestalo sa tak. Môj zamestnávateľ mi najskôr pridelil vedúcu, ktorá ma mala zaučiť, keďže som však nastúpila 1.decembra, bolo to práve obdobie predvianočného zhonu a akosi jej na mňa zostávalo málo času. Navyše som sa dopočula, že z pôvodných troch mesiacov bude v skutočnosti mesiac jeden. A tak som sa rozhodla, že nebudem niesť zodpovednosť za oddelenie typu - pokus - omyl. Iný zamestnávateľ ma prijal na pozíciu kontrolórky. V zmluve som si však našla linkový operátor, čo bolo inak finančne hodnotené, o rozdielnosti v pozícii ani nehovorím. Zatla som zuby a povedala si, že skúsim, a potom uvidím. Keďže sme boli všetci noví, vrátane teamlíderky, ktorá očividne vedúcu funkciu nikdy nerobila, dostala som sa na post materialistky. Mojou úlohou bolo zabezpečiť linku materiálom. Keďže mi nebolo vysvetlené viac, podpisovala som prísun materiálu zo skladu a príliš som sa nezaoberala počtom, kým nezačali chýbať dáke kusy a cudzojazyční nadriadení sa domáhali príčiny. Až potom som sa dozvedela, že existuje niečo ako "pík listy", ktoré uvádzajú presný plán výroby, číslo a názov materiálu a linku, na ktorú sa to všetko má dostať. Vďaka tomu som však paradoxne začala brať na zodpovednosť ja svojho zamestnávateľa, pretože sa nedržal plánu a v sklade chýbal požadovaný materiál. Keď ma chcel brať na zodpovednosť, bránila som sa presnými číslami na papieri, čo z jeho strany bolo hodnotené ako : "Ty problém." A tak pohár trpezlivosti z mojej strany opäť prekypel a nasledovala ďaľšia výpoveď. Poviete si, tá má drzosť. V tejto dobe dať sama výpoveď ? Neviem ako Vy, ale ja vonkoncom nemienim pracovať pre niekoho, kto odomňa síce vyžaduje plnú zodpovednosť za prácu, ktorú vykonávam, ale sám nie je ochotný ani schopný zabezpečiť veci tak, aby fungovali aj z druhej strany. A nechať si nadávať za chyby iného rozhodne netúžim. A tak sa osud nado mnou zľutoval a privial mi do cesty inzerát na miesto disponentky železničnej dopravy. Konečne som mala pocit, že je to presne to, čo hľadám. Sedela mi práca, sedeli mi ľudia, vyhovovala pracovná doba, kým ...Kým pán premiér neschválil dotáciu Cargu a odpísal všetky súkromné dopravné spoločnosti, ktoré ponúkali flexibilnejšie služby za menej peňazí. Teda podržal prezamestnanosť na úkor zamestnanosti. Opäť som chvíľu zostala bez práce, zásluhou humánneho činu našej vrchnosti. Keďže som však osoba nepokojná, ktorá sa len tak ľahko vzdávať nemieni, objavila som ďaľší inzerát. Vďaka priazni osudu som dostala presne to, čo som v tej chvíli potrebovala - kolegyňu, ktorej naozaj záležalo na tom, aby jej nástupkyňa bola pripravená čo najlepšie a dokázala ju zastúpiť ako rovnocenná kolegyňa. Žeby to predsalen nebolo dobou, ale prístupom konkrétneho človeka ?