Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu !

Tam, kde sa kolektív delil na za a proti, on sa rozhodol zostať neutrál, veď nemal logický dôvod deliť niečo, s čím ešte vlastne nemal dočinenia. Keď ostatní oslavovali s pohárikom v ruke, on zostal bez pohárika. Nehladal si predsa prácu tak ťažko preto, aby o ňu kvôli nemu prišiel. Miesto klasických čísiel písal rímske, miesto písaného slova, používal tlačené, kde ostatní pili z modrých šálok, on si s kľudom Angličana zobral červenú. Všetko ostatné robil ako oni. Bol ochotný pomôcť, rýchlo sa učil novým veciam, vyhýbal sa konfliktom.Keď zistil, že si jeho nekonfliktnosť niekto vysvetľuje ako dôvod k využívaniu, začal sa ozývať. Začalo sa o ňom vravieť, že frfle, že stále na niečo nadáva a on iba hájil vlastné práva, keď cítil, že sú zneužívané. Keď dlho nerobil chyby, snažili sa niektorí jednotlivci chyby na ňom hľadať. Začal mať pocit maturanta po nástupe do prvého zamestnania. Aspoň tak sa k nemu poniektorí chovali. Nepáčilo sa im, že odmieta hrať ich hru. Keď píšu všetci písanými, prečo by on mal používať tlačené ? Keď boli odjakživa delení na dva tábory, prečo by on mal vychádzať s oboma stranami dobre ? Čo tu má čo zavádzať novoty, keď len teraz prišiel ? A tak sa na neho dívali rozdielnym pohľadom. Darmo pracoval aj nadčas, darmo bol ochotný.To, čo všetci ostatní porušovali, on mal ako neodpustiteľný hriech. Keď sa ozval, že to tak robia všetci, nastala iba hluchá ozvena a pošuškávanie, že si nedokáže priznať chybu. Pritom svoje chyby netajil, akurát si nenechal pripisovať cudzie. Šéfstvo k jeho práci nemalo väčšie výhrady, akurát proste nezapadol do kolektívu.Možno to bol proces, ktorým si prešiel každý, pretože jeho služobne starší kolega sa snažil uplatňovať na ňom "zákon padajúceho hovienka ". Zrejme sa doposiaľ rovnako správali k nemu, lebo cítil neprekonateľnú potrebu "vrátiť" to služobne najmladšiemu kolegovi. Kde mohol, tam do neho rýpal. Zvlášť vtedy, keď boli len sami dvaja. Lenže Janko vedel, že predposledný kolega nemá väčšie kvality ako on, teda ho nepotreboval uznávať ako autoritu.V niektorých veciach vedel dokonca viac. Postavil sa na odpor a odporučil mu, nech si svoje "hovienka" hádže iným smerom. Časom sa kolektív začal deliť opäť na dve skupiny. Jedna bola naklonená Jankovi a druhá bola proti nemu. Tá prvá zrejme prešla podobným rituálom a kdesi vo vnútri stále cítila, že piť kávu s červeného hrnčeka, hoci všetci majú modrý nie je hriech, lebo je to stále len káva. A písmeno zostáva písmenom aj vtedy, keď sa píše inak. Janko bol rád, že konečne môže robiť prácu, ktorá ho baví, s ľuďmi, ktorí ho chápu. Vo svojich 4O -tinách totiž vedel, že sa ľahšie znáša nepríjemná práca v príjemnom kolektíve ako príjemná práca s neprajníkmi. A on túžil neskromne mať oboje ..