Keďže v inzeráte nebol názov firmy, nemala som tušenie do čoho idem. Zavolala som, napísala ručne svoj životopis a osobne odovzdala na dohodnutom mieste. Tam mi bolo oznámené, že môj životopis posúdi odborník a na základe jeho posúdenia mi dajú vedieť, či som vhodný kandidát, alebo nie. Z celého inzerátu má práve táto skutočnosť zaujala najviac. Po dákej dobe zazvonil mobil a bola som pozvaná na úvodné školenie. Stretlo sa nás tam viac. Na úvod nám premietli film, aby sme vedeli, čo nás čaká. Pravdu povediac, dozvedela som sa z neho len toľko, že pri nástupe do zamestnania prídem v rifliach a s ruksakom na pleci a už po dvoch mesiacoch vo firme kráčam v obleku a kravate, prípadne elegantnom kostýmčeku a mám cez plece značkovú kabelku a páni diplomatický kufrík. Náplň práce sa v ňom akosi zabudla spomenúť. Takže po hodine sedenia som stále nevedela, o čo vlastne ide. Vedela som len, že sa tým zaručene zvýši moja životná úroveň. Potom nám začali vysvetľovať, že nás do všetkého zaškolia. A postupne sme sa dozvedeli, že sa jedná o finančné poradenstvo. Vraj po školení získame prehľad o jednotlivých bankách, poisťovniach a budeme vedieť prispôsobiť požiadavkám klienta , ktorá z inštitúcií je tá pre neho vhodná. A hneď nás učili aj ako osloviť klienta : „Dobrý deň, smiem Vás osloviť ? Určite máte dáky sen, ktorý by ste si chceli splniť .“ Na to klient samozrejme zareaguje pozitívne. Predstavila som si samu seba v koži klienta a uvažovala som, aké mám nesplnené sny ? Chcela by som robiť prácu, ktorá ma bude baviť a byť zdravá a spokojná. Na to školiteľka pokračovala :- „Napr. si predstavte, že ste vyhrali v športke a už ste investovali svoje peniaze na rôzne nákupy, alebo dovolenku, ale ešte Vám dáka suma zostala a Vy neviete, čo s ňou spraviť.“ Naozaj „zo života ako vystrihnuté“ , pomyslela som si. „ A my máme pre Vás radu ako tie peniaze čo najlepšie investovať.“ A začala odriekať rôzne možnosti ako naložiť s peniazmi. Už pri druhej možnosti som prestala vnímať a uvažovala som nad tým, koľko ľudí sa dá nalákať na podobné finty. - „Musíte vedieť zákazníka osloviť. V dnešnom svete sa vytráca záujem o človeka. Vy v ňom musíte vzbudiť dojem, že Vám ide o jeho dobro.“ Tu som na chvíľu spozornela, veď pomáhať ľuďom je mi vlastné. - „Musíte sa zaujímať o to, po čom zákazník túži, aby ste sa vedeli chytiť , na čo najskôr zareaguje.“ Aké ušľachtilé, plniť ľuďom sny. - „Napr. si predstavte, že oslovíte desať ľudí. Vy máte na ten deň v pláne toľko a toľko eúr, takže každý z nich predstavuje povedzme 10 eúr Vašej provízie..“ Aha, takže už nie záujem o človeka, ale o vlastné provízie .. Ďalej vysvetľovala a moji spolukandidáti jej kládli zvedavé otázky. Napr. „ A ak mi povie, že nemá peniaze, lebo spláca hypotéku a má pôžičky ?“ - „ Taký pre Vás nie je zaujímavý, Vy musíte osloviť takého, čo má peniaze..“ Takže, tí, čo peniaze naozaj potrebujú, ale už sú zadĺžení, sú pre nás nezaujímaví. Nás zaujímajú iba takí, čo nevedia, čo s peniazmi. Super záujem o človeka. Prečo mám podvedome túžbu pomôcť práve tým ? Žeby preto, že práve oni by to viac potrebovali ? Začína ma akosi tlačiť stolička pod zadnicou. Ja som tu asi omylom. Ospravedlňujem sa a chcem odísť. „Smiem sa spýtať prečo ste sa rozhodla odísť ?“- „Rada nosím ruksak a rifle ..“
