Veľký boj malej poštárky 11

Môj prvý bicykel, ako som už spomínala v inom článku bola najprv malá skladačka od našich. V tom čase som bola nezamestnaná, myslela som "ekonomicky" a nemala som veľmi predstavu o tom ako to funguje v praxi. Najprv som sa ju snažila vylepšiť dvoma košíkmi, ale časom som dospela k názoru, že bude predsalen lepšie zájsť do toho bazáru a hľadať vhodnejší bicykel. Ďaľší problém bol v tom, že som maličká, a predtým som zase tak veľmi nebicykľovala, takže potrebujem mať sedanku v takej výške, aby som sa mohla istiť nohami. Nájsť vhodný bicykel na "mieru" nie je až také jednoduché. Navyše som "vychytala pár múch", ktoré uľahčujú doručovanie aj takým začiatočníkom ako som bola ja. Čiže, bicykel musel byť vhodný na nosenie nákladu, musel vydržať väčšiu záťaž a vyhovovať mi veľkosťou. Keď sme taký konečne našli, za prijateľnú cenu a navyše mne srdcu lahodiacej farby, upravil mi ho manžel na poštárske účely. To v praxi znamená, že naň pripevnil tri košíky - jeden vpredu, a dva po bokoch. Mne, začínajúcej nosičke ťažkého nákladu, to veľmi pomáhalo pri práci. Bicykel sa síce týmto činom stal nespratným, lebo zaberal väčšiu šírku,ale na prácu pre mňa bol priam stvorený. Spočiatku som ho nechávala v priestoroch pošty,ale časom si vyžadoval údržbu, tak som ho začala nosiť aj domov. Navyše stále niekomu zavadzal pre svoju úpravu, tak som chcela aj zabrániť zbytočným nedorozumeniam. Poznáte ten pocit, keď niečo začnete brať ako samozrejmosť a stane sa Vašou neoddeliteľnou súčasťou ? Proste si na niečo zvyknete a myslíte si, že to tak bude naveky. Tento pocit som mala ja, čo sa týka používania bicykla. Začala som ho brať ako samozrejmosť. Minulý týždeň som nepracovala. Mala som dáke vybavovačky a môj bicyklík stál verne na svojom mieste, pod ochranou zámkového kódu. Stál, ale už nestojí. Včera ráno ma miesto neho čakalo iba prázdne miesto v suteréne. Jediným šťastím v nešťastí bolo, že som administrátorka a zastupujem nielen v teréne, ale aj v priestoroch pošty. A tento týždeň nechodím na rajón, ale som vo vnútri. Zrejme by sa inak znovu dostala k slovu moja pôvodná rodinná skladačka. Neviem si predstaviť iné riešenie tohto problému. Vlastne, vedela by som .. náhradný služobný bicykel krikľavo žltej farby s nápisom slovenská pošta.Možno by potom aj zlodejovi došlo, že ten bicykel ma vlastne živí. Takže mi opäť nezostane nič iné, len siahnuť hlboko do vrecka a zháňať nový, alebo použitý bicykel na svoju mieru. Veru som netušila, že túžba pracovať môže vyjsť človeka tak strašne draho. Niekedy aj veľkým bojovníkom dochádzajú sily.