Pozrela som sa tým smerom a všimla som si, že nie je sama. Jednou rukou držiac rúčku detského vozíka s asi ročným bábom a druhou rukou načahujúc sa po peniazoch, hľadela mi rovno do očí. Mohla mať tak osem, deväť rokov. Pri nej stál ešte jeden súrodenec, asi päťročný. Tri malé deti, bez dozoru, asi mama nakupuje, pomyslela som si a nedalo mi spýtať sa : - " A na čo Ti budú tie 4 korunky ? "- " Na chlebík. "Obarená odpoveďou zadívala som sa dievčatku do očí. Takmer bezstarostný pohľad akoby prosila, aby som jej podala spadnutú loptu. Vytiahla som z peňaženky mincu a vložila dievčatku do dlaní. Uvažovala som nad obrazom detí, čo som to vlastne zažila ? Zavrhla som nedôveryhodnú predstavu malej podnikateľky a pomaly sa prepracujúc ku skutočnosti, že jej to možno nakázala mama, prebehol mi po chrbte mráz.
4 korunky na chlebík ....
Bežný deň. Vybrala som sa na pravidelný nákup do neďalekej Billy. V ruke držiac mincu do nákupného košíka, zasúvam a v tom ma osloví neznáme dievčatko. - " Teta, dáš mi 4 korunky ? "