Ako chcel otec dievčatko ...

Ale napriek tomu môj otec túžil po dcére. Preto, keď sa narodila moja sesternica , večne jej kupoval čokoládky, zvlášť pri nedeľných prechádzkach , keď bola celá v bielom ako cukrová bábika , a potom bola ako cukrová bábika obliata čokoládou. Krstná ho večne karhala – veď počkaj, keď ty budeš mať dcéru, vrátim Ti to. Vraj, po čom človek veľmi túži, to si podvedome privolá , a tak ma Ježiško zložil zo svojej poličky a priviedol ma na svet. Ešte som bola len v brušku, už otec vymýšľal pre mňa meno. Mama tvrdila, že to boli jeho kolegyne, čo tie mená vymýšlali, ale otec trval na tom, že som mala byť Táňa alebo Soňa. Napokon sa vraj mama rozhodla, že už nebude každý deň chodiť s iným návrhom a dala mi meno Ingrid. Vraj som bola z tohto konca dediny jediná s takým neobvyklým menom. A meno nebolo jedinou zvláštnosťou. Ako jediná z rodiny som vraj mala modré oči a blonďavé vlásky. Márne dnes hladím do zrkadla a hľadám, kam sa podela tá modrá .. Vlásky vravím preto, lebo som vraj do dvoch rokov vyzerala ako holohlavá a moja mama bola zo mňa nešťastná. Časom vlasy dorástli, ale nešťastná je zo mňa dodnes :-D A tak sa naplnila veľká túžba môjha otca a mame vyrástla tvrdá konkurencia na otcovu lásku a pozornosť. No, vyrástla .. povedzme, že pribudla. Keďže som ako jediná z rodiny vyzerala iná, začali ma volať Ina. Keď som poslúchala, tak som bola Inka, čo zase až tak veľmi často nebolo :-D To samozrejme tvrdí moja mama. Ale ja viem, že to tak nebolo :-D Toľko k príchodu mojej maličkosti na svet. Snáď už len malý dodatok, je krásne byť chcené dieťa. :-D